26.) DREAMS COME TRUE ( PIHA BEACH )

Tento nadpis asi najlepšie vystihuje nasledovný príspevok. Tieto slová vyriekol Rayhaan keď videl náš pohľad na to čo sme mali pred sebou a nevedeli sme čo povedať.

28.12.2012 piatok ráno sme vstávali veľmi ťažko, pretože predošlý deň bol naozaj náročný. Nebudeme ho dopodrobna opisovať, no spomenieme len, že sme pracovali pre deda a nebolo to zrovna to na čo sme boli zvyknutí. Mali sme pocit, ako by sme boli nejakí mukli čo mu nestoja ani za ... hold aj takto sa dokážu prejaviť veci a ľudia vo chvíli keď to človek nečaká. Takže ideme ďalej, ako sme vstali toho 28 boli sme dohodnutí, že nám ráno okolo 9:30 zavolá Danov kolega Rayhaan z Južnej Afriky ( Kapského mesta ) s ktorým sme boli dohodnutí podniknúť výlet na jednu z najkrajších pláži na severnom ostrove menom Piha beach. Rayhaan zavolal v dohodnutom čase, my sme sa rýchlo pozviechali z postele pobalili si nejaké najpotrebnejšie veci a vyšli von pred ubytovanie. Prišli po nás Rayhaan jeho bratranec Martin s otcom Sidnym ktorý šoféroval veľký ford. Vybrali sme sa smer Piha, ako prvé sme sa zastavili vo veľkom supermarkete na nákup. Ani sme nevedeli čo vlastne chceme, no vedeli sme, že majú so sebou gril, tak nejaké tie steaky a párky na grilovanie to istili, horčica, čipsi, toastovy chlieb a samozrejme dve basy piva, teda 24 ks :) chalani mali podobný nákup. Naučili sme sa tu obsluhovať aj samoobslužnú pokladňu ktorú sme použili prvý krát tu na NZ. Po zaplatení, ako sme vychádzali z obchodu sa nás pýta jeden Novo Zélandčan či sa pripravujeme na Nový rok Rayhaan pohotovo reagoval, že nie ideme len na výlet a dal sa s ním do reči...  No tu znova pekná ukážka toho, aký sú tu ľudia milí a ako radi pokecajú.

Cesta do kempu, kde sme mali zajednanú noc trvala asi 45 minút. Cesta bola naozaj zážitkom, serpentíny, úzke cesty, no proste niečo zaujímavé priemerná rýchlosť okolo 80 km/h. Kemp sme našli bez problémov bol na kopci a od vytúženej pláže vzdialený asi 1,5 hodiny pešo. Za zmienku stojí aj počasie ktoré v tento deň nebolo moc pekné, bolo veľmi vlhko a sychravo nebolo zima, ale dusno. Čakali sme že to bude lepšie no vyjasnenie prišlo až okolo 19:00 no nebudeme predbiehať. Po vyložení vecí z auta sme rozložili dva stany, gril, vybalili jedlo a pivo. Chalani zapli gril ugrilovali sme si 5 klobáskových párkov a okolo 12:00 sme sa vybrali smer pláž. Cesta bola naozaj hmlistá a nebola ani dobra viditeľnosť. Ako si tak kráčame započujeme za nami auto, to auto viezlo prenosné záchody na nejaký festival, Rayhaan ho stopol a ani nevieme ako, už sme sedeli na vlečke auta spolu s hajzlami :D takéto spontánne zážitky sú najlepšie ;).

Mysleli sme, že auto nás zavezie až na pláž no na takom rázcestí sme sa dozvedeli, že ešte treba ísť pešo cez prales asi jednu hodinu. Tak prečo nie :). Prales bol naozaj zážitok, na miestach kde bolo vidieť v pozadí kopce boli vystrihnuté ako z dokumentu, vytŕčajúce palmy, skaly všetko ladené v krásnych odtieňoch zelenej a hnedej farby, ono sa to slovami moc opísať ani nedá veď sami vidíte aj na fotkách. Po krásnej prechádzke kde sme v lese počuli šum mora a rozbíjanie vĺn o útesy sme sa ocitli na pláži. Naskytol sa nám naozaj zaujímavý pohľad nakoľko aj počasie umocňovalo atmosféru. Opar nad kopcami, opar z oceánu, surferi na vlnách, tiež ako vystrihnuté z filmu. Len sme si sadli a otvorili si zaslúžené pivko – na fotke s coronou si môžete všimnúť, ako by boli fľašky položené na blate, ale blato to nie je, je to typický čierny piesok ktorý sa nachádza na celej pláži. Pri pivku sme sa ďalej kochali vlnami, pohľadom na okolie a počúvali šum oceánu. My sme neboli v moc dobrej nálade nakoľko sme boli neuveriteľne unavení, chalani Rayhaan a Martin sa išli okúpať a my sme si vyšli na lion rock, to je ten kopec v strede pláže a pozerali tam dole okolo nás a povedali si že sa okúpeme na druhý deň a vedeli sme, že bude krásne :). Okolo 18:00 sme sa rozhodli ísť späť do kempu pretože 1,5 hodiny nie je len tak hore kopcom cez prales. Lesom sme prešli nakoniec asi za 45 minút, no ešte sme mali pred sebou asi 30 minút po už normálnej ceste. Šlapali sme asi 15, už bolo krásne slnečno a teplo. Hovoríme si bodlo by nejaké auto. Druhé auto ktoré išlo okolo sme nemuseli ani stopovať, ujo vlasatý bradatý so štýlovími okuliarmi, „chalani sadajte vezmem vás“. Veď čo, šak pomáhať si treba, nevadilo ani to, že v zadu mal na detskej sedačke asi 5 ročnú asi vnučku ktorá na nás kukala veľkými očiskami, štyria chalani hovadá nasáčkovaní v aute na kolenách :D... Čiže odvoz aj dole aj hore, paráda. Boli sme už strašne hladní a ledva sme sa tešili kedy sa zapne gril a upečieme si steaky. Poriadne sme sa najedli a zapili pivom. Rayhaan „poďme si zahrať karty, alebo domino“. Že OK tak sme sa naučili hrať aj hru 11 niečo na štýl žolíka a potom sme si zahrali aj domino samozrejme  pri pivku a stolovej lampičke. Pokecali sme o všelijakých veciach a okolo 22:00 už si hovoríme akí sme unavení, treba ísť spať. My sme však nemali nič na prikrytie, chalani hneď, že oni nám dajú, že majú navyše. Krásne sme sa vyspali až do nasledovného dňa.

29.12.2012 sobota, prebrali sme sa do krásne teplého slnečného dňa. Plán bol nasledovný, naraňajkovať sa 6ks klobáskopárkov, pobaliť veci, nechať všetko na mieste a ísť na pláž s tým, že strýko Sidney pre nás príde autom na pláž a potom pôjdeme do kempu pre veci. Ešte pred odchodom z kempu sme sa vybrali na jednu vyhliadku z ktorej bol nádherný výhľad na pobrežie. Pokochali sme sa nádherným výhľadom a vybrali sa smer pláž, ako predošlý deň. Cesta ubehla celkom rýchlo slnko nám svietilo bol nádherný letný deň. Už sme sa nevedeli dočkať kedy vylezieme z pralesa, ocitneme sa na pláži a hodíme sa do vody. Pred tým sa  nám však na ceste stala nepríjemná vec, ako si vykračujeme po kraji tak nás skoro sundal taký biely van išiel strašne po kraji a mali sme čo robiť aby nám neprešiel po nohách a pritom bola cesta široká...no v ten moment ako sme prišli rozložili sa na pláži sme sa išli okúpať. Ani sme neriešili že voda mala okolo 17°C, po nejakých 5 minútach už človek ani nevedel, že je voda trochu studená. Boli asi dvoj metrové vlny kde sa ľudia z obľubou hádzali a surferi si to užívali zase po svojom. Na pláži bola hliadka a vlajky v rozmedzí  ktorých bolo možné sa kúpať. Po okúpaní sme sa vyvalili na piesok, natreli sa opaľovacím krémom faktor 50 pretože, tuším sme to ani nespomenuli, ale tu na NZ je obrovská ozónová diera a slnko má neuveriteľnú silu. A aj tak sme ostali spálení, ako také kurence na grile... ďalej sme si otvorili pivko a relaxovali. Po nejakom čase sme sa vybrali do takej zátoky kúsok od pláže, kde to bolo tiež nádherné, nebolo tam veľa ľudí a voda tam bola kludnejšia s krásnym výhľadom na hlavnú pláž. Po tomto výletíku sme sa vrátili späť, s tým že sme sa znova okúpali a potom už len relaxovali na pláži a čakali na odvoz o nejakej 17:00.  Jazdou smerom do kempu sme sa zastavili na ešte jednej vyhliadke kde bol znova nádherný výhľad a urobili si ešte jednu spoločnú fotku. V kempe sme naložili veci ktoré boli po celom dni stále na svojom mieste, možno aj preto že v celom kempe sme boli iba my štyria a nikto iný. Cesta domov nám pripadala ako návrat z nejakej dovolenky z ktorej sa nám ale strašne moc nechcelo ísť :). No a to je záver nášho ďalšieho výletu a splneného sna...

Tu prinášame druhú časť fotiek....

Dano - Adam - Reyhaan - Martin

Dano - Martin - Adam - Rayhaan

LA DOLCE VITA