25.) 25.12.2012

25.12.2012 (tunajší „štedrý deň“) sme boli pozvaní k Danovému manažérovi Reynoldovi na vianočný obed. Od rána pršalo, tak sme museli ísť na bus, keďže býva cca 3,5 km od nás. Reynold nás privítal, ukázal nám jeho obrovský dom, predstavil nás rodine ( jeho sestre, jej synom a ich priateľkám). Po výmene darčekov, nám dal napiť, usadil nás pred obrovskú telku a vianočný stromček v obývačke a išiel robiť ešte niečo do kuchyne. Asi o 13:00 sme sa všetci zišli v jedálni (už tam bol aj Kevin - barman zo Sal Rose aj s manželkou, a manžel Reynoldovej sestry). To čo sme uvideli na stole nám vyrazilo dych. Boli tam pečené zemiaky, ryža, milión druhov zeleniny, hríby, asi 50kg šunka, obrovský krocan, 2 druhy pečeného mäsa. Bolo toho naozaj dosť, ako môžete vidieť na fotkách. Všetci sa pomodlili a išlo sa jesť. Tu to jedenie nefunguje tak ako sme zvyknutý – tu si každý naložil na tanier to čo chcel a jedlo sa v jedálni ale aj v obývačke, podľa toho kto kde chcel. Tanier položený na kolenách a podobne. Po hlavnom jedle prišiel na rad dezert – jahody s čerešňami a so šľahačkou a piškótovo-pudingová, ovocná torta. Mňam... Po tom ako sme sa najedli začali chodiť návštevy a blahoželať k sviatkom, návšteva sa zdržala tak 15 minút a išla ďalej po dvoch takýchto návštevách sme všetci sedeli v obývačke, pozerali TV a rozprávali sa. Po cca hodine zrazu všetci niekam zmizli – do izieb a tak. Zostali sme v obývačke my dvaja, Reynold a jeho sestra. Bolo nám to také zvláštne, tak sme okolo 16 tej povedali, že ideme my už domov, tak sme sa rozlúčili, poďakovali a Reynoldov synovec nás odviezol domov. Tento deň bol zvláštny, lebo sme videli, ako Vianoce fungujú inde a v lete, ľudia nesedeli pri stole, nebrali to tak sviatočne, ako u nás, no zazlievať to nikomu nemôžeme – iný kraj, iný mrav :D čo nás veľmi potešilo bolo, že každý mal chuť sa s nami rozprávať, všetci boli vysmiatí a veľmi kamarátski. Po príchode domov sme mali veľký chillout až do večera :D