Meria 134m
a voľný pád trvá 8 sekúnd.
07.06.2013. V osudový
deň sme mali byť v kancelárií NEVYS o 10:00 ráno. Vošli sme dnu a
išli sme sa prihlásiť. Dievča za pultom nám dala papier so zoznamom zdravotných
problémov od prostaty cez tehotenstvo až po nevieme čo :D... sme to ani
nečítali a rovno podpísali – klasika:D... ďalším krokom bolo váženie,
ktoré určilo druh lana a na ruky nám napísali fixou poradové číslo. Potom nás
posadili na tulivaky, aby sme počkali na autobus, ktorý nás zavezie na miesto
zoskoku vysoko v horách vzdialeného asi 45 minút. Počas jazdy nám púšťali
rôzne motivačné skladby :D ktovie prečo :D... v autobuse sme si
z toho robili srandu a dobrou náladou sme priam sršali...
...onedlho sranda skončila a začal sa boj...
Vyviezli nás
na kopec kde bola centrála. Tu nás privítali. Ukázali nám úložný priestor na
osobné veci. Potom nás obliekli do popruhov a znova ešte raz pre istotu
odvážili. Potom nás vzala žena z personálu von z budovy k lanovke,
ktorá viedla ku kabíne z ktorej sa skákalo. Ešte pred tým ako si po nás
prišiel ujo na vysiacom vozíku, nám teta dala krátku inštruktáž k zoskoku
a popriala veľa šťastia. My sme sa
na seba pozreli a vedeli koľká bije. Nasadli sme do lanovky a kukali
sa do priepasti a na plošinu, ktorá bola čoraz bližšie. V tento
termín nás bolo 6 ľudí. Medzi sebou sme boli dohodnutý že Dano pôjde ako prvý
ako spomíname vyššie. Keď nás vysadili na plošine, hneď nás posadili
a začali pripravovať popruhy na nohách. Naše pocity boli všelijaké. Už sa
to blížilo a nervozita stúpala. Až prišiel moment, že si zavolali Japončíka
čo bol s nami, posadili ho na kreslo kde mu priviazali lano. Ešte ho odfotili
a potom ho postavili. Malými hopkavými krokmi skackal k mostíku 40x40
cm. Plošina bola presklená a tak bolo vidno všetko pod nami :D... Hlavný skok majster, ktorý stál za ním ho
odrátal a Japončík bez váhania skočil. My sme ho sledovali ako padal
a stále padal, padal a padal. V ten moment sme mali pocit že sa
odtrhol, samozrejme sa zastavil :D...Takto následovalo dievča a chalan
a posledný pred nami bol starší pán okolo 50 rokov a ten skočil ako
profesionál. Vraj to bol jeho prvý zoskok a inak je vraj učiteľom na škole
v Qeenstowne :D... Podľa našej dohody mal nasledovať Dano ale skok majster
povedal, že v poradí je Adam. Nečakane bol na rade on a tým skončila
všetka sranda :D..
Ostatné
dopovie video :D...
Po Adamovi nasledoval
samozrejme Dano a po malilinkom zaváhaní letel ako vták :D....
A pocity?...
Skúste si predstaviť že stojíte na miniplošinke a musíte sa Vy odraziť
a skočiť dolu hlavou – čelom k potoku a k skalám. Bol to
boj s vlastným strachom a so samým sebou a verte, že to nebola
zábava. To naozaj treba zažiť. Pretože keď už skočíte nie je cesty späť
a za ten čas bolo naozaj dosť času uvedomiť si let a ten pocit
z voľného pádu – ticho, svišťanie vetra v ušiach a žblnkot
potoka pod Vami, ku ktorému sa blížite neuveriteľnou rýchlosťou...Keď to zrazu
skončí tak je to človeku ľúto :(... Horšou časťou tohto procesu bolo
vyťahovanie dole hlavou celých 134m naspäť na plošinu :D...
 |
| lístok a účet |
 |
| náš odvoz |
 |
| poradové čísla |
 |
| tu je vidno že nezáležalo na našej dohode |
 |
| lanovka k plošine - muhuhahaha :D |
 |
| tak čo? kto má odvahu sa sem postaviť? :D |
 |
| nenechajte sa zmiasť :D |
 |
| už ide do tuhého - ešte stále je šanca sa otočiť... |
 |
| tu už nie :D |
 |
| i believe i can fly |
 |
| nezabudnuteľný pocit |
8.6.2013 Geniálny moment vyčistenia si hláv a neskutočný zážitok. Bohužiaľ
po tomto momente sme sa vrátili späť na hostel a boli znova tam kde aj
pred zoskokom :/.. psychika v totálne v riti a hlava plná toho čo nás
čaká na ďalší deň – plus ešte nejaké osobné problémy. Ráno sme vzali zabalené
kabele a vybrali sme sa smer zástavka na autobus, ktorý nás mal zaviesť na
letisko. Celý check in sme si spravili cez automat na letisku a len sme
odovzdali pracovníčke batožinu. Asi hodinu sme čakali v letiskovej hale
kým otvorili náš gate. Vybehli sme von kde bolo pristavené lietadlo. Posledný
krát sme sa poobzerali po okolí na krásne zasnežené hory. So smútkom
a sklamaním sme nastúpili do lietadla. Počas letu sme si užívali brutálny
výhľad na krásnu prírodu, hory, more, pobrežie ostrova – boli sme radi, že sme
mali možnosť vidieť Nový Zéland aj z vtáčej perspektívy ...po necelých
dvoch hodinách pristávame v Aucklande.
 |
| vmestili sme sa do limitu :D |
 |
| bye bye Queenstown :( |
