21.) SEBA PREMENA

 „MOŽNO TO NIE JE O ŠŤASTNOM KONCI... MOŽNO JE TO O PRÍBEHU“ ...

...tieto slová asi najviac vystihujú naše momentálne pocity a naše rozmýšľanie. Pre lepšie pochopenie si vám to dovolíme celé vysvetliť a chceme sa o to s vami podeliť. 

Keď sme prišli sem, tak sme mali priority, zásady, vlastnosti, sny...

Obaja sme boli vychovaní v úžasných rodinách, ktoré postupne budovali náš charakter. Stredná škola veľa zmenila a zrazu sme si začali všímať život a svet okolo, začali sme si sami budovať naše priority, zásady a podobne. Ani jeden z nás nie je svätý, porobili sme plno zlých vecí. Boli sme zlí k ľudom, čo si to nezaslúžili, veľa krát sme spravili veci, za ktoré sme sa hanbili, za ktoré sme mali výčitky svedomia, veci o ktorých sme si nikdy nemysleli, že budeme schopný ich spraviť... Ďalšia vec čo momentálne považujeme za zlo boli naše niektoré vlastnosti a možno z časti aj priority. Žili sme tak, že vo vnútri sme mali nejakú tu formu rebélie, no nechali sme sa často unášať prúdom. Materializmus, peniaze, mamon, ego, staranie sa do iných ľudí, robenie si srandy z druhých za oblečenie, výzor a pod.

Po príchode sem sa nám v hlavách praskla bublina, v ktorej sme celý ten čas žili a za tieto veci sme dostali obidvaja pekne „na hubu“. Tu neuspejete s tým, že sa budete hrať na nesmrteľného, ani s tým, že máte milión eur, ani s tým, že sa budete smiať niekomu za to, že má igelitku na hlave, alebo ponožky v žabkách atď. Tu je človek veľmi maličký pánko na to, aby mohol riešiť také veci... Za tieto dva mesiace sme pochopili čo je pre nás dôležité, čo má naozajstnú hodnotu, čo je cenné v živote (aspoň pre nás). Konečne sme pochopili slovám, ako sú: pokora, rešpekt, sloboda, viera, tolerancia, láska, energia, podpora...Nepotrebujeme tu mať auto, ani rodinný dom, nechceme si domov priniesť 10 000€, nechceme si priniesť ani 100€, nepotrebujeme chodiť chľastať raz za týždeň, či dva...jediné čo tu chceme dosiahnuť je to, aby sme tu ten rok ŽILI. Neserie nás politická situácia, vláda, rozkrádanie peňazí, neserie nás, čo kto má a prečo to nemáme my...jediná naša starosť je chodiť do práce, do ktorej chodíme radi a zarobiť si peniaze na život tu a na cestovanie, lebo každé jedno nové miesto čo tu máme možnosť vidieť nám vyrazí dych. A spomienka zostane do konca života, tú nám nikto nikdy nezoberie, nerozbije, neukradne...

Obaja si čítame knihu Tajomstvo a Sila prítomného okamihu verte či nie, funguje to! Chodíme relaxovať na mólo, dosť často sa venujeme myšlienkam, rozmýšľaniu, vedomiu a obidvaja dokážeme povedať, že takto sme sa ešte nikdy necítili, máme v sebe pokoj, nikam sa neponáhľame, nič nehľadáme, s ničím sa nejako nestresujeme, a keď niečo príde tak to aj odíde a spoločne to vyriešime. S veľkou pokorou dokážeme tvrdiť, že sme šťastní a slobodní, naozaj šťastní, asi prvý krát v živote chápeme čo tie slovíčka šťastie a sloboda vlastne znamenajú...

Táto cesta sem mala byt cesta za peniazmi ktoré si tu užijeme, možno si niečo donesieme domov...teraz je čas, kedy sme pochopili, že to je len vedľajšie a to prečo sme tu má pre nás úplne iný zmysel , význam, posolstvo...

Toto je ŽIVOT ktorý si žijeme podľa seba a to čo sme sa tu naučili a čo sme pochopili by nám nikto do hlavy nenatlačil. Či už v škole alebo doma. Človek si také niečo musí zažiť aby to pochopil a my za toto vďačíme hlavne našim rodinám a najbližším, lebo bez ich podpory by sme tu neboli!

Otvorilo nám to tu oči aj v tom, komu na nás v skutočnosti záleží, kto sa o nás zaujíma, či vôbec žijeme, kto nám dáva pozitívnu energiu a kto nám tu najviac pomáha zvládať horšie chvíle...tí ľudia vedia ktorí to sú, čiže menovať nikoho nebudeme. Jedine čo chceme je povedať im jedno veľké ĎAKUJEME!