Hi there. No od Dedo 2. Časť
sa udialo niekoľko veci ktoré stoja za pozornosť. V ten týždeň sme boli
trošku nahnevaní na situáciu ktorá bola. Že vlastne nemáme inú prácu ako Deda. Tak
sme rozoslali kopec mailov na rôzne pracovné ponuky. Brali sme to rad radom, čo
prišlo, čo sa zdalo byť normálne – no i tak sa nám nakoniec potvrdil opak
:D...
Medzi jednou takouto
žiadosťou bol ako sme sa neskôr dozvedeli nejaký marketingový predaj. Volala
nám nejaká teta, či môžeme prísť na pohovor v pondelok po víkende
05.11.2012. Tak, že veď prídeme a uvidíme. V pondelok o 9:00 sme
prišli do „firmy“ na pohovor. Za zavretými dverami už bol niekto na pohovore.
Sadli sme si. Vedľa nás na stoličke nejaká potmavšia slečna držala v ruke nejaký
vypísaný papier. Čo sme si všimli tak nedávala moc dôraz na čistotu oblečenia.
Nevadí už sme tu videli všeličo. Ako sa tak rozkukávame po kancelárií. Zbadáme
ďalšiu miestnosť. Tam tabula s troma pravidlami ako predávať: úsmev,
prezentácia a pod. Aha už sme
vedeli koľká bije. Otvoria sa dvere. Z dverí vyjde krásna blondína. Viete,
ten pocit, že áno tak s vami ten pohovor bude v pohode :) ... No
ihneď na to prišlo obrovské sklamanie. Za slečnou vyšiel muž zavalitejšej
postavy, spotený a s mastnými vlasmi znova potmavšej pleti. Zazvonil
mu telefón a začal s niekým komunikovať. Ako komunikoval dal nám
každému pero a papier na vypísanie. Keď dovolal zavolal si slečnu čo
sedela vedľa nás. To privítanie čo nasledovalo, aaaa chachacha chychychy muťuťu
... a tak podobne zavolal si ju do kancelárie. Pozreli sme na seba,
pozreli sme do papierov - znova zadajte čislo bankového účtu a osobne údaje.
Nerozmýšľali sme. Spoločné rozhodnutie „ zdrháme preč“ tak sme pobalili veci
a papiere s perami hodili jemu na pult a ostal po nás iba
prievan. Šprinty po schodoch(na ktoré videl mimochodom z kancelárie čo sme
nevedeli) za roh ulice a preč :D... „to čo bolo?!?!“... no nič jedna
z prác, ktorú by človek nerobil asi ani doma a nie to niekde v cudzine
v cudzom jazyku :D....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára