Aj keď sme mali dohodnuté stretnutie na pondelok ( ÚTEK ), tak cez víkend sme „nezaspali“. Povedali
sme si, že si na google nájdeme všetky reštaurácie v okolí cca 5km. Našli
sme ich okolo 100. Tak a ideme na to, napísali sme si cover letter,
priložili do hromadného mailu cez skrytú prílohu. A každý zaslal do
všetkých reštýk. Uvidíme. Hneď v nedeľu 04.11.2012 sme mali prvú odpoveď,
ži či sa obaja môžeme zastaviť v stredu 07.11.2012. No
a v pondelok sa ozvali z ďalšej reštaurácie, ale iba Adamovi(lebo
je degeš a niekedy inak koná než hovorí), či môže prísť v utorok na
pohovor. No to by sa mu nemohli ozvať aj
v utorok z ďalšej reštaurácie či nemôže prísť v stredu na
pohovor.
Adam: Čiže stretnutie
06.11:2012. Prišiel som do Sail st,, spýtal sa na bare kde nájdem Bena. Zaviedli
ma do kuchyne za komplet potetovaným nabúchaným pánom. Išli sme spolu do
salóniku, kde sme pokecali o tom čo by som robil. Otázky typu. „Si dobrý
s nožom“? „Mm neviem nikdy som to nerobil“. „Šúpanie zemiakov“? „Jasné
v pohode“. „Umývanie riadov“? „Pohoda“. „OK dojdi v sobotu 10. na
skúšku.“
Stretnutie 07.11.2012 v Tribeca.
Priebeh podobný. Podal som si ruku s riaditeľom Markom ten ma
zaviedol za vysokým potetovaným kuchárom. Ten sa ma začal pýtať o aký druh
práce mám záujem. Že umývanie riadov, výpomoc a upratovanie. OK. Môžeš
prísť na skúšku v piatok 09. Jasné v poriadku...
Dano: Ja som bol dohodnutý v stredu 7.11.2012
s človekom menom Reynold na 17:00 – Italiano restaurante SAL ROSE :D
Reštaurácia sa nachádza cca 2km od nášho domu. Adam išiel so mnou, no počkal na
druhej strane cesty. Keď som prešiel cez dvere zbadal som za barom chalana cca
20 rokov. Povedal som mu, že mam meeting s Reynoldom. Povedal nech si
sadnem a počkám, že niečo vybavuje. Hneď so mnou začal komunikovať –
odkiaľ som a podobné časté otázky. Po chvíli prišiel vysmiaty, kamarátsky,
asi cca 2 metre
vysoký, 120 kg
chlapík v okuliaroch. Zoznámili sme sa a dal mi do ruky papier čo som
mal vypísať. Odišiel. Boli tam základné údaje o mne, skúsenosti atď. –
nič, čo by ma prekvapilo. Keď som to vypísal, tak si ku mne sadol, zobral si
ten papier a začal mi dávať otázky(hneď na začiatku som mu povedal, aby si
nehneval lebo moja anglina not very good). Niektoré otázky boli fajn, iné
zákerné ako napríklad: prečo si tu, keď nemáš žiadne skúsenosti :D samozrejme
som sa vynašiel a povedal mu, že sa rad učím nové veci a človek
niekde začať musí :D Po tomto asi cca 30 minútovom posedení sme sa rozlúčili
s tým, že mi povedal, aby som prišiel v piatok o 16:00.
Samozrejme si nemohol odpustiť napísať do mojich papierov veľkým : NO
EXPERIENCES (žiadne skúsenosti) a tri krát to podčiarknuť.
Po týchto pohovoroch nás
čakali nasledovné skúšky.
Dano: v piatok
9.11.2012 som prišiel na 16tu hodinu. Zasa bol pri bare chalan, s ktorým
som sa stretol na pohovore. Reynold nás zoznámil (chalan sa volá Rayhaan
a je z Južnej Afriky priamo z Cape Town). Rayhaan mi začal
ukazovať čo kde je, čo budem asi robiť, ako sa prestierajú stoly, ukázal mi
kuchyňu a všetky časti reštaurácie. Bol úplne priateľský a dohovorili
sme sa bez problémov. Aj keď som niečo nevedel a pýtal som sa, tak bol
ochotný odpovedať a vysvetliť. Reštaurácia má 2 poschodia. Prvé poschodie:
cca 25 stolov, wc, kuchyňa. 2.poschodie – veľká miestnosť pre oslavy atď. pre
cca 40 – 50 ľudí, wc, stará kuchyňa a kancelária šéfa, ktorá vyzerá jak
smetisko. Dal mi polokošeľu s logom reštaurácie, čiernu zásteru
a povedal, že ma počká dole. Keď som prišiel dole, tak už bolo asi cca 5
stolov obsadených, tak som začal sledovať, že čo vlastne robí, ako to funguje.
Zrazu prišlo 5 ďalších čašníkov(Číňan, chalan čo je z kmeňu z ostrova
v Pacifiku, thajka, Ind atď.). S každým som sa zoznámil, všetci boli
celkom milí a chceli komunikovať...netrvalo dlho a pochopili, že to
asi nebude tá správna voľba, keď na mňa budú hovoriť všetci naraz – priblbnutý
výraz v tvári a trápny úsmev, ktorý človek použije keď sa snaží
niekoho presvedčiť, že niečo chápe a nechápe vlastne nič :)
Priniesli mi aj jedlo, ktoré
bolo zadarmo, čo ma veľmi potešilo(neskôr som zistil, že jedlo tu dávajú každý
deň zamestnancom).
O 18tej sa začala plniť
reštaurácia. Reynold ma držal nakrátko a ukazoval mi čo a ako. Keď mi
to chcel ukázať niekto iný tak ho hneď zrušil so slovami: „ja ho to naučím, ty
to robíš zle“ :D Moja robota bola: priniesť jedlo z kuchyne zákazníkovi,
ponúknuť korenie, parmezán alebo olivový olej(do cesnaku v myske), niekedy
priniesť pitie. Po tom ako zákazník dojedol, zobrať špinavé taniere a odniesť
ich do kuchyne(poprípade jedlo zabaliť). Keď zákazník odišiel, tak som musel
odniesť špinavé poháre na bar, očistiť stôl a znova prestrieť. Reynold ma
pustil cca o 21:00 domov. O mojej ďalšej budúcnosti v tejto
reštaurácii sa dozviete v ďalšom príspevku.
Adam: Skúška piatok 09.11.2012.
Prišiel som na miesto ( Tribeca ) o 10:00. Rovno do kuchyne, šéf kuchár
Hayden ma v rýchlosti predstavil kolegovcom, z cca piatich mien som si
zapamätal ledva dve :D. Jeden sa ma hneď ujal. Ukázal na dres s kopou
riadov, umývačku riadov a poukazoval kde čo je a čo kam patrí. Ak
vraj niečo neviem mam sa pýtať. OK. Skoro som odpadol z tej kopy čo na mňa
číhala a že čo včul? Tak som sa nejako ujal roboty a začal umývať.
Pár krát som sa spýtal kde čo patrí. Išlo to viac menej v kľude. No treba mať
na to systém. Čo sa týka nejakej komunikácie tak to moc nešlo nakoľko na mňa
nik nemal čas a všetci sa len ponáhľali pripravovať pokrmy pre zákazníkov.
A že to je sakra fofr.. Je zaujímavé sledovať aj túto druhú stránku
prípravy jedál a toho čo všetko za tým vlastne je.
Zhon, rýchlosť, vône každej
jednej potraviny. O tom že umyjete jednu vec otočíte sa a už ju máte
znova v drese špinavú od inej omáčky, múky, oleja, ovocia.... alebo neviem
čoho to nebudem ani opisovať. No okolo tretej poobede sa z varením skončilo.
Kuchári sa pobrali domov alebo niekam na prestávku. Mne bolo povedané - poupratovať
svoj dres a môžeš ísť. Tak o štvrtej som vypadol. Ešte mi povedali,
ozveme sa ti na budúci týždeň. Že OK.
Skúška sobota 10.11.2012 v Sail
st.. .Na miesto som tento krát prišiel na 17:00. Už som vedel čo ma asi tak
čaká takže som bol pripravený. A nemýlil som sa. Ukázali mi umývačku
a dres. Uf no ale s tým rozdielom, že to bolo všetko zaprasené
ostatkami jedál, omáčok a zeleniny... Tiež som si asi z piatich
ďalších mien zapamätal jedno. No takže začalo umývanie, umývanie, umývanie. Ale
potom mi dali ošúpať celý mech zemiakov, okolo 30kg. Ošúpal som. Potom znova
umývanie, umývanie, umývanie...No a o 21:00 už som šiel domov. Na
koniec mi bolo povedané na druhý týždeň sa ti ozveme. Že OK.
Takže po týchto skúškach
nakoniec vyplynulo, že Dano má prísť znova. Adam zatial musel čakať na
rozhodnutie. To prišlo v stredu 14.12.2012 z reštaurácie Tribeca. Ako
bolo spomenuté viac o našej práci v inom príspevku...
Poznatok: po týchto skúškach
sme si všimli jednu vec: kiwáci si doprajú veľa jedla. VEĽA JEDLA. Chodia sa
pravidelne stravovať do reštaurácií. Nie štýlom na jedno jedlo. Ale štýlom
predjedlo, hlavné jedlo, vínko, pivko, šalát, dezert a samozrejme to treba
zapiť super kávičkou nakonec. Niekedy aj dve hlavné jedlá na jednu osobu plus
samozrejme všetko ostatné. Z toho vyplýva, že majú obrovský apetít.
A tento apetít aj niečo stojí v priemere 700-800$ na 3-4 osoby. Veď
to je len priemerný slovenský mesačný plat :D....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára