pondelok 12. novembra 2012

16.) DEDO 2.ČASŤ



Pondelok 29.10.2012 - ráno stávame trošku neskôr okolo 11:00 pozrieme na telefón a tam SMS či môžeme pracovať v utorok. Potešení sme si poriešili nejaké tie nákupy a tak podobne. No celý deň od rána sa neozval. Už bolo asi 22:00 a zrazu SM - pozrite mail, na maily bola adresa danej roboty. Tento krát to bolo na západ od centra, naozaj ďaleko - West Harbour. Našli sme si spojenie vlakom a autobusom - ten nás vyhodil asi 200m od miesta práce. Prišli sme na miesto, dedo už na nás čakal. Dozvedeli sme sa, že na tomto mieste býva. Aha. Náplň práce vyrovnať nejaký priestor a posadiť niekoľko desiatok kríčkov a zaviesť mulčovaciou kôrou. Veľká sranda a zodpovednosť robiť záhradu pre záhradníka. Nakoniec bol veľmi spokojný...

Hneď ako sme začali pracovať tak nám priniesol vodu s citrónom ( taký citrón dome nekúpite :) ). Mali sme so sebou svoj obed, no nakoniec nás pozval k sebe na terasu a prinieslo nám aj jedlo. Mleté mäso s cibuľou, toastom asi z najdrahšieho chleba čo tu predávajú :D... a k tomu jahody ako dezert a napitie aj ľadovo vychladené mlieko. Napráskaní sme pokračovali v práci.

Na konci okolo 17:00 sa spýtal, ako chceme výplatu, či na účet alebo na ruku, bankové čísla účtov sme so sebou nemali tak sme ju dostali ako minule na ruku. Odišiel do bankomatu. Nechal nás u seba doma a ešte sa opýtal či nechceme čakať vo vnútri. My že nie. No ako odišiel sme ostali na seba kukať. On nás tu nechal samých a ešte aj dokorán otvorený barák ? No nič jedna z najmenších kriminalít na svete má asi svoje čaro a ľudia sú dôverčiví :). Dostali sme znova každí $100 a išli domov. Či bude ďalšia práca je otázne no dedo povedal že dúfa a keď tak sa ozve. No nemôžeme si dovoliť zaspať a musíme hľadať inú prácu, pretože pokiaľ to nie je stabilnejšie a častejšie - hlavne tak to nie je moc výhodné. Ale ak netečie aspoň kvapká, ako sa hovorí a ak zavolá a budeme môcť budeme len radi.

"West harbour" – niečo o oblasti v ktorej sme boli. Je to naozaj dosť ďaleko od centra a je to poznať. V prvý moment ako sme vystúpili z autobusu tak nás ovalila neskutočne krásna vôňa a čerstvý vzduch. Bez srandy v centre je to super, ako sme už spomenuli, ale toto bol náklad. Bola to štvrť plná rodinných domov a parkov a nejakých tých koníkov čo sme mali možnosť vidieť. Znova krásny panorámatický výhľad čo stál za to.

Po príchode domov sme si dali sprchu. Tá nás vzpružila. No nasledujúce ráno konečná táka svalovička a tak zničené telo, že dovidenia. Po celom dni z lopatou v ruke je to sakramentsky cítiť. My kancelárske krysy :D.. ale nie, je to príjemná zmena a práca vonku je super a nakoniec na Zélande :)



















1 komentár:

  1. Aloha chlapci!
    Už som myslel, že máte toľko roboty, že nemáte ani trochu času podeliť sa o zážitky a ukázať sa nám. Len tak ďalej, viac fotiek neni na škodu. My si tu vo ficolandii žijeme dobre, ako na zámku, ale občas chceme vidieť aj ako sa žije ľuďom vo svete horšie :-) Keď zarobíte prašule kúpte tam nejaký plac. Vy si len tak k obedu na záhradke pekne Haggis, jahodky ... Tuším Vám chýbala už len tá 28 year old Dun Bheagan. Kia Ora!
    *aspoň sa nemusíte učiť integrály ...

    OdpovedaťOdstrániť