utorok 20. augusta 2013

44.) FROM NELSON TO QUEENSTOWN


Je tu ďalší príspevok o našej ceste naprieč južným ostrovom.
Ako sme v poslednom príspevku spomenuli ďalšou destináciou mal byť Queenstown. Prečo sme sa tak rozhodli a prečo práve toto mesto?... Rozhodnutie prišlo v druhom týždni pobytu v Nelsone. Museli sme začať konať. Do reštaurácií neprijímali ďalší staff. Mali sme síce brigádku, ale ta nepokryla ani naše výdaje. Po niekoľkých rozhovoroch s ľuďmi v Neslsone sme usúdili, že najlepšou voľbou bude Queenstown. Mali sme informácie o tom, že tam práve začína zimná sezóna. Proste sneh, hory, lyže, ľudia = plné reštaurácie. No a ďalším faktom bolo to, že sme v Nelsone nechceli zakapať. Našli sme si teda najbližší spoj. Bol to autobus naprieč celým južným ostrovom po takzvanej západnej ceste. Autobus nejazdí priamo do Queenstownu a tak sme museli mať na polceste prestávku. Vybrali sme si miesto Franz Josef s jednodňovou prestávkou, že šak aj niečo pokukáme. Ideme teda poporade... 

27.05.2013 pondelok. Ráno 7:00 sme nastúpili do autobusu Intercity a mali sme pred sebou skoro 10 hodinovú cestu. Popŕchalo a nebolo veľmi príjemné počasie. Ešte len začalo vychádzať slnko boli sme zmrznutí a samozrejme aj v autobuse nezabudol pán vodič zapnúť klimatizáciu. Ako sme opustili Nelson, tak po pár kiilometroch za mestom už boli vidieť krásne hory a čo nás najviac potešilo a zahrialo pri srdiečku bolo to, že konce hôr už boli zasnežené. A to sme boli ešte len na severe južného ostrova. Ako sme tak pozerali von oknom tak nám znova len padali sánky od úžasu aká je táto krajina nádherná. Nekonečné zelené pasienky, farmy na každej jednej možnej lúke stádo oviec a kráv, paráda. Po asi dvoch hodinách sme mali prvú pauzu. Skočili sme na WC dali si dobrú teplú kávu a znova sa vybrali ďalej.  Cesta kopírovala západné pobrežie ktoré obmýva Tasmánske more. To bolo riadne rozbúrené, čomu dopomáhalo aj sychravé a ufučané počasie. Počas cesty sme navštívili aj mestečko Westport ktoré sa pýši veľkou zlatokopeckou históriou. Po ďalších niekoľkých hodinách sme mali znova prestávku, ale tento krát dlhšiu na mieste menom Punakaiki. Tu nám pán vodič odporučil vydať sa na krátku cca 20 min. prechádzku k pobrežiu. Bola to chránená rezervácia a miesto kde more v kontakte s útesom vytvára nádherné úkazy. Konkrétne ide o to, že voda vytvára tzv. „blow holes“. Voda naráža do skál a tvaruje ich. Ak sa dostane do nejakej diery v skale tak tlak vody vytvára väčšie a väčšie diery, cez ktoré potom vystrekuje na povrch. My sme mali šťastie užiť si to naplno keďže more bolo riadne rozbúrené. Bol to znova jeden z tých momentov, kedy sme niečo nečakali a boli sme strašne prekvapení a vraveli si, čo nás ešte čaká a čo ešte uvidíme...No a poslednou veľkou zastávkou pred Franz Josefom bolo mestečko Hokitika. Tá sa zase pýši históriou výroby okrasných predmetov, talismanov a pod. z kameňa „Jade“. Je to zelený kameň, ktorý sa vyskytuje len asi na šiestich miestach zemegule. Kameň opracúvajú leštením a tak vznikajú rôzne vzory...tu to bolo najčastejšie s Maorskov a NZ tematikou. Navštívili sme aj predajňu spojenú s úplným procesom výroby týchto predmetov, no bohužiaľ bez fotiek. Do Franz Josefu sme dorazili okolo 17:00.

FRANZ JOSEF
Toto mesto je preslávené celoročným ľadovcom „Franz Josef Glacier“. Je vzdialený pár kilometrov. Je to veľmi obľúbené miesto vyhľadávané turistami. Ponúkajú tu aj denné túry so sprievodcom po škárach vytvorených z ľadu. Ďalšou zaujímavosťou tohto miesta je aj to, že je vraj najdaždivejšie, pretože tu za rok padne až 5100 mm zrážok ( viď tabuľku :D )
Ďalej všade naokolo sú nádherné lesy úplne jak z doby pravekej. Všetko obrastené machom, obrovské paprade, staré stromy...človek len čaká odkiaľ vylezie nejaký ten dinosaurus :D Tieto lesy poskytujú aj úkryt najznámejšiemu Zélandskému tvorovi Kiwi vtákovi, ktorý nemá krídla, ako jediný vták na svete. Ten je aktívny iba v noci. Vraj jediné miesto na NZ kde ho je možné vidieť aj počas dňa je Stewart Island nachádzajúci sa pod južným ostrovom.

My sme sa ubytovali do hostelu YHA. Klasika, keďže sme členmi. Mali sme izbu pre šiestich ľudí. Spolubývajúcimi nám boli traja Japonci. Po prihlásení v hosteli sme sa išli ešte rýchlo prejsť po okolí. Už sa stmievalo, tak sme sa vrátili, dali sme si niečo pod zub a unavení z cesty sme išli spať.

28.05.2013 utorok. Mali sme celý jeden deň pred sebou. Bolo kráse slnečné počasie, ale klepali sme kosu akú sme doteraz ešte tu na NZ nezažili. Už to nebolo to, čo sme poznali doteraz posledný rok – slnko, teplo... Zrazu sme si spomenuli čo to je zima. Po raňajkách sme sa vybrali von. Zašli sme k jednému mostu odkiaľ bol perfektný výhľad na Alpy. Cestou späť sme videli malý anglikánsky kostolík.  V meste sme vošli do chovnej stanice Kiwi vtákov. Tu nebolo znova možné fotiť, takže o tento zážitok sa s vami nemôžeme podeliť. Vtáky tam boli chované v tme pod umelým svetlom v simulácií ich prirodzeného prostredia. Po tom ako sme vyšli z Kiwi stanice, sme sa vybrali ešte na jednu prechádzku do blízkeho lesa. Išli sme pralesom dosť dlho až sme natrafili na tunel. Tento tunel bol niečo ako odvodňovací kanál. Dalo sa doň vojsť a prejsť ním na druhú stranu, no mali sme tenisky a rifle na pánov, tak sme sa museli vrátiť odkiaľ sme prišli. Vo vzduchu poletovali vločky snehu. Krásny kontrast, keď sa človek prechádza pralesom, nad ním sú zasnežené vrcholky hôr a k tomu všade poletuje sneh. Už sa začalo stmievať a  tak sme sa museli vrátiť na hostel. Dali sme večeru, sprchu a išli sme spať. Ráno o 8:00 nás čakal pred hostelom autobus smer Queenstown.


29.05.2013 streda. Cesta mala trvať ďalších asi 8 hodín. Znova sme v autobuse klepali kosou, no po čase to prešlo a dalo sa to. Cesta bola z jednej strany znova lemovaná alpami so zasneženými vrcholmi hôr a z druhej Tasmánskym morom. Všade naokolo bola námraza. Všetky lúky, kde sa pásli ovce, boli pokryté bielou námrazou. Počas cesty sme mali dosť veľa zastávok. Prvou bola zastávka vo Fox Glacier – miesto kde sa nachádza ďalší ľadovec. Nasledovala zastávka kedy bolo možné naposledy vidieť západné pobrežie a Tasmánske more. Toto boli iba krátke zastávky. Prvou dlhou bola zastávka na chovnej stanici lososov. Tu sme sa mohli najesť a zohriať pri krbe. Ako sme sa tak fajne zohrievali, tak sa k nám postavil jeden pán. Ten si akurát kúpil koláč za $10. No a tento pán zrazu len tak začal ten drahý koláč ponúkať nám a ľudom okolo krbu či si nedáme s ním. WTF? Zas nám padli sánky a kukali sme naňho s otvorenými ústami. Priateľskosť a ľudskosť ľudí je tu až neuveriteľná. Po 45 minútovej pauze sme nasadli do autobusu. Cesta cez národný park, kde nebolo nič iba prales, stromy a prales :D Tu sme zastavili na pár minút. Počas nich sa vystriedali vodiči a my sme mali čas pozrieť si úžasný vodopád. Po hodine cesty sme znova zastavili. Tentoraz na pumpe, ktorá slúžila aj ako reštaurácia. Jedna hlavná cesta, všade naokolo zasnežené hory a zopár áut, ktoré mali na korbách v klietkach psov na naháňanie oviec. Reštaurácia mala svoj štýl, všade povešané ŠPZky z celého sveta. Po tejto dlhšej pauze sme sa vybrali smer Wanaka. Najskôr sa cesta tiahla okolo dlhého jazera „Lake Wanaka“ - neuveriteľne kryštálovo čistá voda, ktoré bolo lemované obrovskými horami. Mesto Wanaka bola posledná zastávka pred Queenstownom. Horské mestečko prispôsobené lyžiarom a turistom. Nachádza sa tu pár reštaurácií, kaviarní a obchodov. Zima už bola cítiť na každom kroku. Nás hrial ten pocit že Queenstown je dobrá voľba a že sa určite niekde uchytíme. Naposledy sme nasadli do autobusu smer cieľová destinácia. Autoobus nás zaviezol do centra mesta na hlavnú zastávku. Vyhodil nám kufre a my sme sa museli zorientovať a nájsť hostel. Ten bol vzdialený asi kilometer. S našimi polorozpadnutými kabelami to trvalo dosť dlho :D.... s tým že sme sa obzerali všade vôkol seba, pretože bolo aj na čo... Architektúra mesta úplne zapadala do prostredia. Cítili sme sa ako by sme boli v Aspene, ktorý sme poznali z filmov. Zasnežené hory naokolo s jazerom uprostred – raj. 180° obrat od severného ostrova a miest, ktoré sme doteraz navštívili.

už je tady poschoďák
keď vyšlo slnko


prvýsneh v pozadí
Tasmánske more



blow holes


Hokitika
YHA Franz Josef

kde je ten dinosaurus??? :D

tam niekde sa nachádza ľadovec :D
kostolík

porovnane zrážok
tunel

ranná námraza

Alpy


spomínaný vodopád

posledné zábery Tasmánskeho mora
krajina nikoho
SPZtky v reštaurácií
:D

lake Wanaka


Wanaka




2 komentáre:

  1. Uz som sa zlakla ze ste sa stratili alebo nebodaj necakane vratili domov. Znova zazitky a fotky vyrazajuce dych. Dik, vdaka Vam som aj ja na Novom Zelande :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ahojte chlapci ako sa máte? :) čo nové? už ste dlho nič nenapísali

    OdpovedaťOdstrániť