NEW ZEALAND: 40.) COROMANDEL

Sťahovanie, Pauline povedala Adamovi, „Zober auto a presťahuj vás.“ Adam išiel teda sťahovať. Poupratoval „garáž“ naložil kabele do auta a išiel do nového domu. Vedeli sme kde ten dom je, tak nebol problém. Pýtali sme sa na kľúče od toho domu. Pauline „Netreba je odomknuté a kľúče sú na pulte.“ Aha. Takto to tu proste funguje. Kľúče si normálne nechávajú pod kochlíkom, kameňom proste hoc kde, kde to človeka napadne. Takto sme to odsledovali aj pri susedoch v okolí. Nový dom. To bola malá vilka. Dve izby na spanie. Veľká obývačka spojená pultom s kuchyňou. Veľká „nezamrazená“ chladnička, elektrický sporák v kúpeľni práčka. Obrovská terasa s výhľadom na more. Čo dodať stačí pozrieť fotky. Cítili sme sa ako v raji, celý veľký dom len pre nás dvoch. Jediná vec čo tu je a na čo sme z domova není zvyknutí je to, že tu nič nie je zateplené, okná sú úplne jednoduché a také niečo, ako radiátor tiež moc nepreferujú. Mali sme však elektrický retro ohrievač... :). Pretože ráno bývala strašná zima....

Čas plynul. My sme pracovali v podstate každý deň. Živili sme auto s najdrahším benzínom na Zélande, čo sme sa tiež dozvedeli len tak medzi rečou ( Hahei store = najdrahší benzín ) ... Zlepšovali sme sa v našich profesiách. Dano sa naučil robiť kávy, ako pravý barista. Ľudia sa vracali na ďalšiu a slovami chváli nešetrili. Veľké zadosť učinenie a radosť z toho, keď sa človek naučí niečo čo by ho nenapadlo, že sa k tomu vôbec dostane. A to sú tu tí ľudia dosť zaťažení na dobrú kávu. Adam zasa v kuchárskych zručnostiach. Vypekanie koláčov, varenie polievok z mušlí, rýb hoc čoho, mušlové placky, a všetko čo si šéfky zmysleli plus samozrejme jedlá z menu. Obaja sme ostali „celí“, teda okrem obarených prstov, stvrdnutej kože, prskancov žeravého oleja a nejakých tých rezných rán. Takže zažili sme krásne obdobie. Práca išla od ruky. Vzťahy medzi nami a šéfkami oli dobré. A však veľký problém a rozdiely medzi Pauline a Lizz. Lizz profesionálna baristka a nádejná manažérka s celkom dobrými nápadmi. Pauline, bola presný opak a všetky zavedené pravidlá negovala a mala svoju vlastnú víziu. Veľa krát sa jej nepozdávala veľkosť regulérnej porcie, alebo objem kávy v šálke. Paradoxne bola omnoho jednoduchšia a ľahšie sa pri nej pracovalo. V každom prípade ak tam boli obe, tak my dvaja sme boli medzi týmito dvoma kameňmi. Oni dve sa na oko znášali... Ak tam bola jedna tak úplne super bez problémov.

Mark chodieval vždy v sobotu večer po šichte v Tribece a ostával tak do utorka. V tieto dni sme dostali výplaty a strašne sa na ňom smiali. Mark je proste pán nigga :D...

Waly

Danov rajón

flat white by Dano

cappuccino by Dano

rybie koláčiky by Adam

chocolate cake by Adam

Burgers & kumara chips by Adam

Po čase nás začalo trocha hnevať, že nemáme voľno obaja, aby sme si vyšli na nejaký výlet spolu. Tretí týždeň pred koncom nám Pauline oznámila, že by sme si mohli začať hľadať novú prácu a či máme nejaký plán. Išlo o to, že začalo byť nejako ticho a ľudia už moc nechodili. No potom začal ešte sviatok Anzack day na pamiatku vojakom, a tým začali ešte aj školské prázdniny presne na 2 týždne. My sme si začali hľadať nejaké ubytovanie v Aucklande na pár dní, pretože náš plán bol, už konečne južný ostrov. Tak tie dni sme v AKL chceli využiť na naplánovanie cesty... o tom potom... Nakoniec sme pracovali ešte 2 týždne. V posledný týždeň teda 30.04. nám Pauline vybavila výlet na kajakoch po pobreží medzi Hahei a Hot water beach. Doobedie sme strávili na vode a Adam išiel poobede ešte do práce. Bol to prvý spoločný výlet od Cathedral cove. A že stál zato...

blow hole

Po kajakoch nám začal posledný týždeň. Stále sme pracovali, ako každý iný deň. Podarilo sa nám ešte raz vybaviť si deň voľna a to na nedeľu 05.05.. Mali sme plán si tento deň poriadne užiť. Chceli sme vyskúšať Hot water, pretože za celý ten čas sa nám to nepodarilo. A chceli sme si ísť pozrieť ešte raz Cathedral cove a jednu vyhliadku menom Shakespeare cliff. Deň sme chceli zakončiť u nás v shope na fish&chips.

Záver:

Ráno sme sa vybrali hneď na pláž kopať jamu. Ráno preto, pretože bol akurát odliv. Vtedy je možné si vykopať jamu a nájsť horúci prameň. A ako to vlastne celé funguje? Je to o tom, že dole v podzemí okolo 2km sa nachádza nejaká rozžhavená skala na 170°C, tá zohrieva podzemné jazerá. A voda z týchto jazier vyráža na povrch ako termálny prameň. Keďže pri prílive je nemožné kopať jamu, bo daná oblasť je zaplavená musí sa čakať na odliv, aby sa odkryl priestor pláže a mohli nabehnúť ľudia s lopatami a užiť si termálne kúpanie. Čas odlivu sa posúval cca o 45 minút každý deň. Kopať sa dalo v rozmedzí štyroch hodín teda 2 hodiny pred a 2 hodiny po prílive. Na tieto časy sa chodievali informovať ľudia k nám do obchodu, alebo si to vedeli zistiť hoc kde v meste v obchode a internete. Teraz k nášmu výletu. Ten nedopadol zrovna podľa očakávaní, nakoľko v ten deň boli obrovské vlny a nepomohol ani odliv. Vlny sa dovaľovali až k prameňom a každý jeden pokus o vykopanie jamy zlyhal. Na pláži bolo mnoho sklamaných ľudí. Teplá voda sa predierala skrz piesky tak či tak a my sme si omočili aspoň nohy. Mimochodom voda dosahuje teplotu až okolo 65°C, no dá sa nájsť aj miesto, kde voda doslova bubloce. Veľkou atrakciou je aj to, že ľudia si kúpia, alebo prinesú vajíčko a to si vo vode uvaria... :D... Toľko o našom výlete za teplou vodou. Pohli sme sa ďalej smerom na už spomenutú vyhliadku „Shakespeare“ ktorá sa nachádza 13km od Hahei. Po ceste sme navštívili aj Cooks beach, veľmi dlhá pláž. Po obhliadnutí týchto miest sme sa vybrali späť do Hahei, že si ideme ešte raz pozrieť „Cathedral cove“. Už bol príliv a nedalo sa cez jaskyňu prejsť, ale zážitok to bol znova silný. Deň sme zavŕšili v HOTTIES shope na pláži pri zamračenej oblohe s dažďom. Nevadilo to, sadli sme si do vnútra. Objednali sme si jedlo, ktoré sme doteraz len pripravovali, samozrejme aj vyjedali v kuchyni, ale museli sme si ho dať aj ako zákazníci. Jedlo nám pripravil Salsa, 60 ročný chlapík z Brazílie ktorého Mark priviedol na posledný týždeň, alebo dva, namiesto nás, aby sem tam pomohol ak by bolo viac ľudí. My sme sa najedli, pokecali sme s našimi vedúcimi Pauline a Lizz, dali si nanuk a išli domov.

takto nejako funguje Hot waer beach

a takto zase v praxi raz keď neboli až tak veľké vlny

Cooks beach

Shakespeare cliff - výhliadka

Shakespeare cliff - za výhliadkou

pohľad na Whitiangu

pohľad na Cooks beach

Cathedral cove

Na ďalší deň nás mal Mark vyzdvihnúť o 12:00 aby nás zaviezol do Aucklandu. Ale on napísal sms, že chalani 10:30 v HOTTIES. My sme vstali 9:30. Mali sme jednu hodina na to, aby sme sa pobalili a dali barák do pucu. Prázdne fľašky od piva, smeti, povysávať, umyť sporák a riad, proste vyluxovať :D. My sme to dali za hodinu desať minút... Pozreli sa znova posledný krát na dom v ktorom sme strávili neskutočne krásne obdobie. Mali sme prácu snov na pláži v krásnom slnečnom počasí. Nič viac sme nepotrebovali ... Prišli sme do shopu dali si poslednú kávu, dokonca ju pripravil Dano. Adam ešte ukázal Salsovi ako sa filtruje fritéza. Posledná rozlúčka s Lizz a Pauline. Nasadli sme k Markovi do auta. Znova pršalo tak ako keď sme sem pred 1,5 mesiaca prišli. Koniec ďalšej etapy Adama a Dana na Novom Zélande...

Mark znova zahlásil: „Bye, Bye Hot water beach....“