21.) SEBA PREMENA

 „MOŽNO TO NIE JE O ŠŤASTNOM KONCI... MOŽNO JE TO O PRÍBEHU“ ...

...tieto slová asi najviac vystihujú naše momentálne pocity a naše rozmýšľanie. Pre lepšie pochopenie si vám to dovolíme celé vysvetliť a chceme sa o to s vami podeliť. 

Keď sme prišli sem, tak sme mali priority, zásady, vlastnosti, sny...

Obaja sme boli vychovaní v úžasných rodinách, ktoré postupne budovali náš charakter. Stredná škola veľa zmenila a zrazu sme si začali všímať život a svet okolo, začali sme si sami budovať naše priority, zásady a podobne. Ani jeden z nás nie je svätý, porobili sme plno zlých vecí. Boli sme zlí k ľudom, čo si to nezaslúžili, veľa krát sme spravili veci, za ktoré sme sa hanbili, za ktoré sme mali výčitky svedomia, veci o ktorých sme si nikdy nemysleli, že budeme schopný ich spraviť... Ďalšia vec čo momentálne považujeme za zlo boli naše niektoré vlastnosti a možno z časti aj priority. Žili sme tak, že vo vnútri sme mali nejakú tu formu rebélie, no nechali sme sa často unášať prúdom. Materializmus, peniaze, mamon, ego, staranie sa do iných ľudí, robenie si srandy z druhých za oblečenie, výzor a pod.

Po príchode sem sa nám v hlavách praskla bublina, v ktorej sme celý ten čas žili a za tieto veci sme dostali obidvaja pekne „na hubu“. Tu neuspejete s tým, že sa budete hrať na nesmrteľného, ani s tým, že máte milión eur, ani s tým, že sa budete smiať niekomu za to, že má igelitku na hlave, alebo ponožky v žabkách atď. Tu je človek veľmi maličký pánko na to, aby mohol riešiť také veci... Za tieto dva mesiace sme pochopili čo je pre nás dôležité, čo má naozajstnú hodnotu, čo je cenné v živote (aspoň pre nás). Konečne sme pochopili slovám, ako sú: pokora, rešpekt, sloboda, viera, tolerancia, láska, energia, podpora...Nepotrebujeme tu mať auto, ani rodinný dom, nechceme si domov priniesť 10 000€, nechceme si priniesť ani 100€, nepotrebujeme chodiť chľastať raz za týždeň, či dva...jediné čo tu chceme dosiahnuť je to, aby sme tu ten rok ŽILI. Neserie nás politická situácia, vláda, rozkrádanie peňazí, neserie nás, čo kto má a prečo to nemáme my...jediná naša starosť je chodiť do práce, do ktorej chodíme radi a zarobiť si peniaze na život tu a na cestovanie, lebo každé jedno nové miesto čo tu máme možnosť vidieť nám vyrazí dych. A spomienka zostane do konca života, tú nám nikto nikdy nezoberie, nerozbije, neukradne...

Obaja si čítame knihu Tajomstvo a Sila prítomného okamihu verte či nie, funguje to! Chodíme relaxovať na mólo, dosť často sa venujeme myšlienkam, rozmýšľaniu, vedomiu a obidvaja dokážeme povedať, že takto sme sa ešte nikdy necítili, máme v sebe pokoj, nikam sa neponáhľame, nič nehľadáme, s ničím sa nejako nestresujeme, a keď niečo príde tak to aj odíde a spoločne to vyriešime. S veľkou pokorou dokážeme tvrdiť, že sme šťastní a slobodní, naozaj šťastní, asi prvý krát v živote chápeme čo tie slovíčka šťastie a sloboda vlastne znamenajú...

Táto cesta sem mala byt cesta za peniazmi ktoré si tu užijeme, možno si niečo donesieme domov...teraz je čas, kedy sme pochopili, že to je len vedľajšie a to prečo sme tu má pre nás úplne iný zmysel , význam, posolstvo...

Toto je ŽIVOT ktorý si žijeme podľa seba a to čo sme sa tu naučili a čo sme pochopili by nám nikto do hlavy nenatlačil. Či už v škole alebo doma. Človek si také niečo musí zažiť aby to pochopil a my za toto vďačíme hlavne našim rodinám a najbližším, lebo bez ich podpory by sme tu neboli!

Otvorilo nám to tu oči aj v tom, komu na nás v skutočnosti záleží, kto sa o nás zaujíma, či vôbec žijeme, kto nám dáva pozitívnu energiu a kto nám tu najviac pomáha zvládať horšie chvíle...tí ľudia vedia ktorí to sú, čiže menovať nikoho nebudeme. Jedine čo chceme je povedať im jedno veľké ĎAKUJEME!

20.) TAK NA OKRAJ

V tomto príspevku sa opäť povenujem veciam ktoré spoznávame počas voľného času alebo počas pracovnej doby a hlavne ako priestor pre kvantum fotiek...

Ako prvé začali sme sa venovať foteniu panorám na mobilný telefón. Áno niesu to veci kvality p. Tichého a týmto poprosíme zdržať sa komentov... Tu je teda pár panorám a klasických fotiek.

luxusná loď - Dawn princes

Downtown:

A teraz z iného súdka klasických fotografií...

Týmto pozdravujeme domov na Slovensko kde pomaly ale isto začína zima :D.. 

Ďalej toto sú fotografie ktoré ukazujú krásu prírody priamo v centre mesta, tak ako sme to opísali už v jednom príspevku... Je úžasné ako si to tu vážia a dokazujú, že príroda je naozaj to čo si treba vážiť ! To čo je na fotkách je z jedného parku priamo v centre mesta, počuť len spev vtákov a ukludňujúce ticho.  Veľká časť parku upravená a tá druhá venovaná kvázi akoby lesu, všade len palmy, 2-3 metrové paprade, a kopec rozličných subtropických rastlín a stromov. Nádhera - čo bude v skutočnom lese ?.. :)

a ešte nejaký ten mix 

Tu je ešte pár takých tých postrehov, tuším sme nikde nespomenuli, že ak nakupujete v hocijakom obchode či je to veľký supermarket alebo aj ten najmenší market tak predavač vám ešte stíha baliť tovar do igelitiek. No nie hocijako, ale tak aby sa kabele nepotrhali, aby podobné suroviny boli spolu a aby sa nič nepomačkalo... Ďalej stojí za pozornosť, že všade kde treba sú verejné WC kabínky alebo normálne búdky, tj. pred každou železničnou zastávkou, v každom väčšom parku, pri každom námestí. O tieto WC je naozaj celkom dobré postarané v rámci možností. A čo je podstatné tieto WC nie sú nijako zdevastované, počmárané alebo porozbíjané. Ďalej ľudia si tu čo sa týka oblečenia moc starosti nerobia. Či ide o to že sú nejako špinaví alebo možno pre niekoho výstredne oblečený no je to úplne normálne... tak ako si ľudia obujú žabky s ponožkami na nohách... tam u nás „doma“ si človek povie „jaký sedlák“... nie je tak ?... Obchodné centrá – to je čo ? Máme na mysli niečo typu aupark, avion, eurovea a podobné ... Nepodarilo sa nám v celom centre nájsť nič podobné. Samozrejme obchody s oblečením tu sú. No nie v takom zbytočnom kvante ako na Slovensku. A aj tak sú tie obchody určené pre vyššie vrstvy. Čo tu prevláda sú malé čínske obchodíky alebo obchod typu Warehouse kde nájdete všetko od elektra cez potraviny po oblečenie v jednom obchode, nie obchodnom dome... Čoho je ale požehnane sú reštaurácie a rôzne stravovacie zariadenia a fast foody, ktoré počas obeda od tej 12-14 praskajú vo švíkoch. Krčmy sa tu nenájdu žiadne všetko sú to bary kde sa aj varí. Tvrdý alkohol sa predáva iba v tzv. liquor shopoch. Pivo a a víno sa dá ešte zohnať ešte vo väčších supermarketoch, no viac iba už v spomínaných liquor shopoch. O ďalších postrehoch niekedy na budúce.

CHEERS

19.) REŠTAURÁCIE

Aj keď sme mali dohodnuté stretnutie na pondelok ( ÚTEK ), tak cez víkend sme „nezaspali“. Povedali sme si, že si na google nájdeme všetky reštaurácie v okolí cca 5km. Našli sme ich okolo 100. Tak a ideme na to, napísali sme si cover letter, priložili do hromadného mailu cez skrytú prílohu. A každý zaslal do všetkých reštýk. Uvidíme. Hneď v nedeľu 04.11.2012 sme mali prvú odpoveď, ži či sa obaja môžeme zastaviť v stredu 07.11.2012. No a v pondelok sa ozvali z ďalšej reštaurácie, ale iba Adamovi(lebo je degeš a niekedy inak koná než hovorí), či môže prísť v utorok na pohovor.  No to by sa mu nemohli ozvať aj v utorok z ďalšej reštaurácie či nemôže prísť v stredu na pohovor.

Adam: Čiže stretnutie 06.11:2012. Prišiel som do Sail st,, spýtal sa na bare kde nájdem Bena. Zaviedli ma do kuchyne za komplet potetovaným nabúchaným pánom. Išli sme spolu do salóniku, kde sme pokecali o tom čo by som robil. Otázky typu. „Si dobrý s nožom“? „Mm neviem nikdy som to nerobil“. „Šúpanie zemiakov“? „Jasné v pohode“. „Umývanie riadov“? „Pohoda“. „OK dojdi v sobotu 10. na skúšku.“

Stretnutie 07.11.2012 v Tribeca. Priebeh podobný. Podal som si ruku s riaditeľom Markom ten ma zaviedol za vysokým potetovaným kuchárom. Ten sa ma začal pýtať o aký druh práce mám záujem. Že umývanie riadov, výpomoc a upratovanie. OK. Môžeš prísť na skúšku v piatok 09. Jasné v poriadku...

Dano:  Ja som bol dohodnutý v stredu 7.11.2012 s človekom menom Reynold na 17:00 – Italiano restaurante SAL ROSE :D Reštaurácia sa nachádza cca 2km od nášho domu. Adam išiel so mnou, no počkal na druhej strane cesty. Keď som prešiel cez dvere zbadal som za barom chalana cca 20 rokov. Povedal som mu, že mam meeting s Reynoldom. Povedal nech si sadnem a počkám, že niečo vybavuje. Hneď so mnou začal komunikovať – odkiaľ som a podobné časté otázky. Po chvíli prišiel vysmiaty, kamarátsky, asi cca 2 metre vysoký, 120 kg chlapík v okuliaroch. Zoznámili sme sa a dal mi do ruky papier čo som mal vypísať. Odišiel. Boli tam základné údaje o mne, skúsenosti atď. – nič, čo by ma prekvapilo. Keď som to vypísal, tak si ku mne sadol, zobral si ten papier a začal mi dávať otázky(hneď na začiatku som mu povedal, aby si nehneval lebo moja anglina not very good). Niektoré otázky boli fajn, iné zákerné ako napríklad: prečo si tu, keď nemáš žiadne skúsenosti :D samozrejme som sa vynašiel a povedal mu, že sa rad učím nové veci a človek niekde začať musí :D Po tomto asi cca 30 minútovom posedení sme sa rozlúčili s tým, že mi povedal, aby som prišiel v piatok o 16:00. Samozrejme si nemohol odpustiť napísať do mojich papierov veľkým : NO EXPERIENCES (žiadne skúsenosti) a tri krát to podčiarknuť.

Po týchto pohovoroch nás čakali nasledovné skúšky.

Dano: v piatok 9.11.2012 som prišiel na 16tu hodinu. Zasa bol pri bare chalan, s ktorým som sa stretol na pohovore. Reynold nás zoznámil (chalan sa volá Rayhaan a je z Južnej Afriky priamo z Cape Town). Rayhaan mi začal ukazovať čo kde je, čo budem asi robiť, ako sa prestierajú stoly, ukázal mi kuchyňu a všetky časti reštaurácie. Bol úplne priateľský a dohovorili sme sa bez problémov. Aj keď som niečo nevedel a pýtal som sa, tak bol ochotný odpovedať a vysvetliť. Reštaurácia má 2 poschodia. Prvé poschodie: cca 25 stolov, wc, kuchyňa. 2.poschodie – veľká miestnosť pre oslavy atď. pre cca 40 – 50 ľudí, wc, stará kuchyňa a kancelária šéfa, ktorá vyzerá jak smetisko. Dal mi polokošeľu s logom reštaurácie, čiernu zásteru a povedal, že ma počká dole. Keď som prišiel dole, tak už bolo asi cca 5 stolov obsadených, tak som začal sledovať, že čo vlastne robí, ako to funguje. Zrazu prišlo 5 ďalších čašníkov(Číňan, chalan čo je z kmeňu z ostrova v Pacifiku, thajka, Ind atď.). S každým som sa zoznámil, všetci boli celkom milí a chceli komunikovať...netrvalo dlho a pochopili, že to asi nebude tá správna voľba, keď na mňa budú hovoriť všetci naraz – priblbnutý výraz v tvári a trápny úsmev, ktorý človek použije keď sa snaží niekoho presvedčiť, že niečo chápe a nechápe vlastne nič :)

Priniesli mi aj jedlo, ktoré bolo zadarmo, čo ma veľmi potešilo(neskôr som zistil, že jedlo tu dávajú každý deň zamestnancom).

O 18tej sa začala plniť reštaurácia. Reynold ma držal nakrátko a ukazoval mi čo a ako. Keď mi to chcel ukázať niekto iný tak ho hneď zrušil so slovami: „ja ho to naučím, ty to robíš zle“ :D Moja robota bola: priniesť jedlo z kuchyne zákazníkovi, ponúknuť korenie, parmezán alebo olivový olej(do cesnaku v myske), niekedy priniesť pitie. Po tom ako zákazník dojedol, zobrať špinavé taniere a odniesť ich do kuchyne(poprípade jedlo zabaliť). Keď zákazník odišiel, tak som musel odniesť špinavé poháre na bar, očistiť stôl a znova prestrieť. Reynold ma pustil cca o 21:00 domov. O mojej ďalšej budúcnosti v tejto reštaurácii sa dozviete v ďalšom príspevku.

Adam: Skúška piatok 09.11.2012. Prišiel som na miesto ( Tribeca ) o 10:00. Rovno do kuchyne, šéf kuchár Hayden ma v rýchlosti predstavil kolegovcom, z cca piatich mien som si zapamätal ledva dve :D. Jeden sa ma hneď ujal. Ukázal na dres s kopou riadov, umývačku riadov a poukazoval kde čo je a čo kam patrí. Ak vraj niečo neviem mam sa pýtať. OK. Skoro som odpadol z tej kopy čo na mňa číhala a že čo včul? Tak som sa nejako ujal roboty a začal umývať. Pár krát som sa spýtal kde čo patrí. Išlo to viac menej v kľude. No treba mať na to systém. Čo sa týka nejakej komunikácie tak to moc nešlo nakoľko na mňa nik nemal čas a všetci sa len ponáhľali pripravovať pokrmy pre zákazníkov. A že to je sakra fofr.. Je zaujímavé sledovať aj túto druhú stránku prípravy jedál a toho čo všetko za tým vlastne je.

Zhon, rýchlosť, vône každej jednej potraviny. O tom že umyjete jednu vec otočíte sa a už ju máte znova v drese špinavú od inej omáčky, múky, oleja, ovocia.... alebo neviem čoho to nebudem ani opisovať. No okolo tretej poobede sa z varením skončilo. Kuchári sa pobrali domov alebo niekam na prestávku. Mne bolo povedané - poupratovať svoj dres a môžeš ísť. Tak o štvrtej som vypadol. Ešte mi povedali, ozveme sa ti na budúci týždeň. Že OK.

Skúška sobota 10.11.2012 v Sail st.. .Na miesto som tento krát prišiel na 17:00. Už som vedel čo ma asi tak čaká takže som bol pripravený. A nemýlil som sa. Ukázali mi umývačku a dres. Uf no ale s tým rozdielom, že to bolo všetko zaprasené ostatkami jedál, omáčok a zeleniny... Tiež som si asi z piatich ďalších mien zapamätal jedno. No takže začalo umývanie, umývanie, umývanie. Ale potom mi dali ošúpať celý mech zemiakov, okolo 30kg. Ošúpal som. Potom znova umývanie, umývanie, umývanie...No a o 21:00 už som šiel domov. Na koniec mi bolo povedané na druhý týždeň sa ti ozveme. Že OK.

Takže po týchto skúškach nakoniec vyplynulo, že Dano má prísť znova. Adam zatial musel čakať na rozhodnutie. To prišlo v stredu 14.12.2012 z reštaurácie Tribeca. Ako bolo spomenuté viac o našej práci v inom príspevku...

Poznatok: po týchto skúškach sme si všimli jednu vec: kiwáci si doprajú veľa jedla. VEĽA JEDLA. Chodia sa pravidelne stravovať do reštaurácií. Nie štýlom na jedno jedlo. Ale štýlom predjedlo, hlavné jedlo, vínko, pivko, šalát, dezert a samozrejme to treba zapiť super kávičkou nakonec. Niekedy aj dve hlavné jedlá na jednu osobu plus samozrejme všetko ostatné. Z toho vyplýva, že majú obrovský apetít. A tento apetít aj niečo stojí v priemere 700-800$ na 3-4 osoby. Veď to je len priemerný slovenský mesačný plat :D....

Týmto by sme ukončili nasledovný príspevok slovami... REŠTAURÁCIE 1. časť 

18.) ÚTEK

Hi there. No od Dedo 2. Časť sa udialo niekoľko veci ktoré stoja za pozornosť. V ten týždeň sme boli trošku nahnevaní na situáciu ktorá bola. Že vlastne nemáme inú prácu ako Deda. Tak sme rozoslali kopec mailov na rôzne pracovné ponuky. Brali sme to rad radom, čo prišlo, čo sa zdalo byť normálne – no i tak sa nám nakoniec potvrdil opak :D...

Medzi jednou takouto žiadosťou bol ako sme sa neskôr dozvedeli nejaký marketingový predaj. Volala nám nejaká teta, či môžeme prísť na pohovor v pondelok po víkende 05.11.2012. Tak, že veď prídeme a uvidíme. V pondelok o 9:00 sme prišli do „firmy“ na pohovor. Za zavretými dverami už bol niekto na pohovore. Sadli sme si. Vedľa nás na stoličke nejaká potmavšia slečna držala v ruke nejaký vypísaný papier. Čo sme si všimli tak nedávala moc dôraz na čistotu oblečenia. Nevadí už sme tu videli všeličo. Ako sa tak rozkukávame po kancelárií. Zbadáme ďalšiu miestnosť. Tam tabula s troma pravidlami ako predávať: úsmev, prezentácia a pod. Aha  už sme vedeli koľká bije. Otvoria sa dvere. Z dverí vyjde krásna blondína. Viete, ten pocit, že áno tak s vami ten pohovor bude v pohode :) ... No ihneď na to prišlo obrovské sklamanie. Za slečnou vyšiel muž zavalitejšej postavy, spotený a s mastnými vlasmi znova potmavšej pleti. Zazvonil mu telefón a začal s niekým komunikovať. Ako komunikoval dal nám každému pero a papier na vypísanie. Keď dovolal zavolal si slečnu čo sedela vedľa nás. To privítanie čo nasledovalo, aaaa chachacha chychychy muťuťu ... a tak podobne zavolal si ju do kancelárie. Pozreli sme na seba, pozreli sme do papierov - znova zadajte čislo bankového účtu a osobne údaje. Nerozmýšľali sme. Spoločné rozhodnutie „ zdrháme preč“ tak sme pobalili veci a papiere s perami hodili jemu na pult a ostal po nás iba prievan. Šprinty po schodoch(na ktoré videl mimochodom z kancelárie čo sme nevedeli) za roh ulice a preč :D... „to čo bolo?!?!“... no nič jedna z prác, ktorú by človek nerobil asi ani doma a nie to niekde v cudzine v cudzom jazyku :D....

17.) ŠKOLY A NOČNÝ ŽIVOT

Možno divné miešať tieto dve veci do jedného príspevku, ale to len tak na okraj.

Každá škola má svoj druh uniformy. Tak tak všade v uniformách a je to super. Mali sme možnosť ísť aj okolo nejakých základných a stredných škôl. Tam sme sa na dvor nedostali ale je vidno, že je to úplne iná úroveň. Krásne veľké trávnaté pozemky s kopou stromov a s veľkými ihriskami. Vysoké školy - na pozemky už je voľný vstup a to je tiež veľmi pekný pohľad, nie len na prírodu ;).

Nočný život, zatiaľ to bude ako taká predohra, pred pár dňami sme sa zobrali von okolo pol noci. Išli sme do centra. Sranda začala hneď asi cca 300 metrov od nášho ubytovania. Išli sme si normálne po ulici, na ceste išlo auto na ktorom sa otvorilo okno a spolujazdec na nás niečim namieril. Zrazu pri nás zarinčala plechová brána. Nevieme čo to bolo, asi nejaký kameň alebo čo, no nebolo nám všetko jedno :D Najväčšia sranda začala na jednej ulici pred tou hlavnou. Cez deň obyčajná kľudná ulica. No v noci. Klub na klube, pred každým klubom maorská potetovaná 200kg a 2 metre vysoká gorila :D Na ulici pred každým klubom plno ľudí čakajúcich na vstup, hluk, cigaretový smrad zmiešaný s parfémami. Ľudia čo tam boli, boli rôznych národností v rôznom stave opilosti :D  Najviac Kórejčania, Indovia, Angličania, Maorci, Nemci, prostitútky, tranzvestiti, gayovia sem tam nejaký 200kg černoch v basketbalovom drese a so šiltovkou ako z filmu, chalani chudší než my, ale aj taký, ktorým ešte neskončila kúra :D, dievčatá oblečené v kostýmoch policajtiek, sestričiek, kožené podväzky, minisukne, veľké výstrihy a podobne. Proste rock´n roll :D. Takto to vyzeralo a pokračovalo na celej hlavnej ulici...z tohto celého sme boli prekvapení a nestíhali sme sa čudovať, no najviac nás asi dostalo to, že sa ľudia naozaj zabávali a nebolo nikde vidieť ani cítiť agresiu - až na nemeckého frajera, ktorý dostalo facky od nejakej maorky :D Na ulici plno policajtov a taktiež aj nejakých pánov čo sa starajú o kľud na hlavnej ulici (Queen street), takže ľudia sa nemusia báť o bezpečnosť.

Viac opíšeme niekedy na budúce keď navštívime aj nejaké tie kluby a hlavne porobíme aj nejaké tie fotky :)...

16.) DEDO 2.ČASŤ

Pondelok 29.10.2012 - ráno stávame trošku neskôr okolo 11:00 pozrieme na telefón a tam SMS či môžeme pracovať v utorok. Potešení sme si poriešili nejaké tie nákupy a tak podobne. No celý deň od rána sa neozval. Už bolo asi 22:00 a zrazu SM - pozrite mail, na maily bola adresa danej roboty. Tento krát to bolo na západ od centra, naozaj ďaleko - West Harbour. Našli sme si spojenie vlakom a autobusom - ten nás vyhodil asi 200m od miesta práce. Prišli sme na miesto, dedo už na nás čakal. Dozvedeli sme sa, že na tomto mieste býva. Aha. Náplň práce vyrovnať nejaký priestor a posadiť niekoľko desiatok kríčkov a zaviesť mulčovaciou kôrou. Veľká sranda a zodpovednosť robiť záhradu pre záhradníka. Nakoniec bol veľmi spokojný...

Hneď ako sme začali pracovať tak nám priniesol vodu s citrónom ( taký citrón dome nekúpite :) ). Mali sme so sebou svoj obed, no nakoniec nás pozval k sebe na terasu a prinieslo nám aj jedlo. Mleté mäso s cibuľou, toastom asi z najdrahšieho chleba čo tu predávajú :D... a k tomu jahody ako dezert a napitie aj ľadovo vychladené mlieko. Napráskaní sme pokračovali v práci.

Na konci okolo 17:00 sa spýtal, ako chceme výplatu, či na účet alebo na ruku, bankové čísla účtov sme so sebou nemali tak sme ju dostali ako minule na ruku. Odišiel do bankomatu. Nechal nás u seba doma a ešte sa opýtal či nechceme čakať vo vnútri. My že nie. No ako odišiel sme ostali na seba kukať. On nás tu nechal samých a ešte aj dokorán otvorený barák ? No nič jedna z najmenších kriminalít na svete má asi svoje čaro a ľudia sú dôverčiví :). Dostali sme znova každí $100 a išli domov. Či bude ďalšia práca je otázne no dedo povedal že dúfa a keď tak sa ozve. No nemôžeme si dovoliť zaspať a musíme hľadať inú prácu, pretože pokiaľ to nie je stabilnejšie a častejšie - hlavne tak to nie je moc výhodné. Ale ak netečie aspoň kvapká, ako sa hovorí a ak zavolá a budeme môcť budeme len radi.

"West harbour" – niečo o oblasti v ktorej sme boli. Je to naozaj dosť ďaleko od centra a je to poznať. V prvý moment ako sme vystúpili z autobusu tak nás ovalila neskutočne krásna vôňa a čerstvý vzduch. Bez srandy v centre je to super, ako sme už spomenuli, ale toto bol náklad. Bola to štvrť plná rodinných domov a parkov a nejakých tých koníkov čo sme mali možnosť vidieť. Znova krásny panorámatický výhľad čo stál za to.

Po príchode domov sme si dali sprchu. Tá nás vzpružila. No nasledujúce ráno konečná táka svalovička a tak zničené telo, že dovidenia. Po celom dni z lopatou v ruke je to sakramentsky cítiť. My kancelárske krysy :D.. ale nie, je to príjemná zmena a práca vonku je super a nakoniec na Zélande :)