Tento nadpis asi najlepšie
vystihuje nasledovný príspevok. Tieto slová vyriekol Rayhaan keď videl náš
pohľad na to čo sme mali pred sebou a nevedeli sme čo povedať.
28.12.2012 piatok ráno sme
vstávali veľmi ťažko, pretože predošlý deň bol naozaj náročný. Nebudeme ho
dopodrobna opisovať, no spomenieme len, že sme pracovali pre deda a nebolo
to zrovna to na čo sme boli zvyknutí. Mali sme pocit, ako by sme boli nejakí
mukli čo mu nestoja ani za ... hold aj takto sa dokážu prejaviť veci
a ľudia vo chvíli keď to človek nečaká. Takže ideme ďalej, ako sme vstali
toho 28 boli sme dohodnutí, že nám ráno okolo 9:30 zavolá Danov kolega Rayhaan
z Južnej Afriky ( Kapského mesta ) s ktorým sme boli dohodnutí
podniknúť výlet na jednu z najkrajších pláži na severnom ostrove menom
Piha beach. Rayhaan zavolal v dohodnutom čase, my sme sa rýchlo
pozviechali z postele pobalili si nejaké najpotrebnejšie veci a vyšli
von pred ubytovanie. Prišli po nás Rayhaan jeho bratranec Martin s otcom Sidnym
ktorý šoféroval veľký ford. Vybrali sme sa smer Piha, ako prvé sme sa zastavili
vo veľkom supermarkete na nákup. Ani sme nevedeli čo vlastne chceme, no vedeli
sme, že majú so sebou gril, tak nejaké tie steaky a párky na grilovanie to
istili, horčica, čipsi, toastovy chlieb a samozrejme dve basy piva, teda
24 ks :) chalani mali podobný nákup. Naučili sme sa tu obsluhovať aj
samoobslužnú pokladňu ktorú sme použili prvý krát tu na NZ. Po zaplatení, ako
sme vychádzali z obchodu sa nás pýta jeden Novo Zélandčan či sa
pripravujeme na Nový rok Rayhaan pohotovo reagoval, že nie ideme len na výlet a dal
sa s ním do reči... No tu znova
pekná ukážka toho, aký sú tu ľudia milí a ako radi pokecajú.
Cesta do kempu, kde sme mali
zajednanú noc trvala asi 45 minút. Cesta bola naozaj zážitkom, serpentíny, úzke
cesty, no proste niečo zaujímavé priemerná rýchlosť okolo 80 km/h. Kemp sme našli bez
problémov bol na kopci a od vytúženej pláže vzdialený asi 1,5 hodiny pešo.
Za zmienku stojí aj počasie ktoré v tento deň nebolo moc pekné, bolo veľmi
vlhko a sychravo nebolo zima, ale dusno. Čakali sme že to bude lepšie no
vyjasnenie prišlo až okolo 19:00 no nebudeme predbiehať. Po vyložení vecí
z auta sme rozložili dva stany, gril, vybalili jedlo a pivo. Chalani
zapli gril ugrilovali sme si 5 klobáskových párkov a okolo 12:00 sme sa
vybrali smer pláž. Cesta bola naozaj hmlistá a nebola ani dobra viditeľnosť.
Ako si tak kráčame započujeme za nami auto, to auto viezlo prenosné záchody na
nejaký festival, Rayhaan ho stopol a ani nevieme ako, už sme sedeli na
vlečke auta spolu s hajzlami :D takéto spontánne zážitky sú najlepšie ;).
Mysleli sme, že auto nás
zavezie až na pláž no na takom rázcestí sme sa dozvedeli, že ešte treba ísť
pešo cez prales asi jednu hodinu. Tak prečo nie :). Prales bol naozaj zážitok,
na miestach kde bolo vidieť v pozadí kopce boli vystrihnuté ako
z dokumentu, vytŕčajúce palmy, skaly všetko ladené v krásnych
odtieňoch zelenej a hnedej farby, ono sa to slovami moc opísať ani nedá
veď sami vidíte aj na fotkách. Po krásnej prechádzke kde sme v lese počuli
šum mora a rozbíjanie vĺn o útesy sme sa ocitli na pláži. Naskytol sa
nám naozaj zaujímavý pohľad nakoľko aj počasie umocňovalo atmosféru. Opar nad
kopcami, opar z oceánu, surferi na vlnách, tiež ako vystrihnuté z filmu.
Len sme si sadli a otvorili si zaslúžené pivko – na fotke s coronou si
môžete všimnúť, ako by boli fľašky položené na blate, ale blato to nie je, je
to typický čierny piesok ktorý sa nachádza na celej pláži. Pri pivku sme sa
ďalej kochali vlnami, pohľadom na okolie a počúvali šum oceánu. My sme
neboli v moc dobrej nálade nakoľko sme boli neuveriteľne unavení, chalani
Rayhaan a Martin sa išli okúpať a my sme si vyšli na lion rock, to je
ten kopec v strede pláže a pozerali tam dole okolo nás
a povedali si že sa okúpeme na druhý deň a vedeli sme, že bude krásne
:). Okolo 18:00 sme sa rozhodli ísť späť do kempu pretože 1,5 hodiny nie je len
tak hore kopcom cez prales. Lesom sme prešli nakoniec asi za 45 minút, no ešte
sme mali pred sebou asi 30 minút po už normálnej ceste. Šlapali sme asi 15, už
bolo krásne slnečno a teplo. Hovoríme si bodlo by nejaké auto. Druhé auto
ktoré išlo okolo sme nemuseli ani stopovať, ujo vlasatý bradatý so štýlovími
okuliarmi, „chalani sadajte vezmem vás“. Veď čo, šak pomáhať si treba, nevadilo
ani to, že v zadu mal na detskej sedačke asi 5 ročnú asi vnučku ktorá na
nás kukala veľkými očiskami, štyria chalani hovadá nasáčkovaní v aute na
kolenách :D... Čiže odvoz aj dole aj hore, paráda. Boli sme už strašne hladní
a ledva sme sa tešili kedy sa zapne gril a upečieme si steaky. Poriadne
sme sa najedli a zapili pivom. Rayhaan „poďme si zahrať karty, alebo domino“.
Že OK tak sme sa naučili hrať aj hru 11 niečo na štýl žolíka a potom sme
si zahrali aj domino samozrejme pri
pivku a stolovej lampičke. Pokecali sme o všelijakých veciach
a okolo 22:00 už si hovoríme akí sme unavení, treba ísť spať. My sme však
nemali nič na prikrytie, chalani hneď, že oni nám dajú, že majú navyše. Krásne
sme sa vyspali až do nasledovného dňa.
29.12.2012 sobota, prebrali
sme sa do krásne teplého slnečného dňa. Plán bol nasledovný, naraňajkovať sa
6ks klobáskopárkov, pobaliť veci, nechať všetko na mieste a ísť na pláž s tým,
že strýko Sidney pre nás príde autom na pláž a potom pôjdeme do kempu pre
veci. Ešte pred odchodom z kempu sme sa vybrali na jednu vyhliadku
z ktorej bol nádherný výhľad na pobrežie. Pokochali sme sa nádherným
výhľadom a vybrali sa smer pláž, ako predošlý deň. Cesta ubehla celkom
rýchlo slnko nám svietilo bol nádherný letný deň. Už sme sa nevedeli dočkať
kedy vylezieme z pralesa, ocitneme sa na pláži a hodíme sa do vody. Pred
tým sa nám však na ceste stala
nepríjemná vec, ako si vykračujeme po kraji tak nás skoro sundal taký biely van
išiel strašne po kraji a mali sme čo robiť aby nám neprešiel po nohách
a pritom bola cesta široká...no v ten moment ako sme prišli rozložili
sa na pláži sme sa išli okúpať. Ani sme neriešili že voda mala okolo 17°C, po nejakých 5 minútach
už človek ani nevedel, že je voda trochu studená. Boli asi dvoj metrové vlny
kde sa ľudia z obľubou hádzali a surferi si to užívali zase po
svojom. Na pláži bola hliadka a vlajky v rozmedzí ktorých bolo možné sa kúpať. Po okúpaní sme
sa vyvalili na piesok, natreli sa opaľovacím krémom faktor 50 pretože, tuším
sme to ani nespomenuli, ale tu na NZ je obrovská ozónová diera a slnko má
neuveriteľnú silu. A aj tak sme ostali spálení, ako také kurence na
grile... ďalej sme si otvorili pivko a relaxovali. Po nejakom čase sme sa
vybrali do takej zátoky kúsok od pláže, kde to bolo tiež nádherné, nebolo tam
veľa ľudí a voda tam bola kludnejšia s krásnym výhľadom na hlavnú
pláž. Po tomto výletíku sme sa vrátili späť, s tým že sme sa znova okúpali
a potom už len relaxovali na pláži a čakali na odvoz o nejakej
17:00. Jazdou smerom do kempu sme sa zastavili
na ešte jednej vyhliadke kde bol znova nádherný výhľad a urobili si ešte
jednu spoločnú fotku. V kempe sme naložili veci ktoré boli po celom dni
stále na svojom mieste, možno aj preto že v celom kempe sme boli iba my
štyria a nikto iný. Cesta domov nám pripadala ako návrat z nejakej
dovolenky z ktorej sa nám ale strašne moc nechcelo ísť :). No a to je
záver nášho ďalšieho výletu a splneného sna...
Tu
prinášame druhú časť fotiek....
LA DOLCE VITA
 |
| Dano - Adam - Reyhaan - Martin |
 |
| Dano - Martin - Adam - Rayhaan |
LA DOLCE VITA
