Už
sme teda fakt poriadne pozadu, no nič tak musíme to pomalinky dohnať. Ako sme
na konci posledného príspevku spomenuli budeme hovoriť a tom, ako sme sa
vybrali hľadať si prácu od dverí k dverám...
Takto
sme sa odhodlali po troch týždňoch od príletu kôli už spomínaním veciam ...
WORX LTD:
Už
síce nepamätáme ktorí presne deň to bol no nevadí. Ako prvé sme sa vybrali do
jednej "garážovej" firmy, Firma sa zaoberá post-pressom - teda
dokončovacie spracovanie pre vytlačené výrobky či už reklamné produkty, vklady
do časopisov a množstvo iných vecí.
Prvý
krát sme išli do vnútra, no zastavili sme sa a išli za roh :D ( ten pocit vojsť
do neznámeho prostredia kde je kopec cudzích ľudí pozerajúcich na vás,
a to že kvôli čomu tam idete to sa asi opísať nedá, najhorší je prvý krok
potom to už ide samo, ale vykročiť a ísť to je to ! :) ) potom sme nazbierali
viac odvahy a asi za 5 minút sme išli do vnútra. Vošli sme dnu, hala plná
robotníkov, my kukáme na nich a oni na nás, jedna slečna kývla na tetu,
domysleli sme si, že je to vedúca. Podišli sme k nej a spustili, voláme sa tak
a tak sme zo Slovenska a hľadáme prácu, pozerala na nás mierne ...... no
nakoniec si nás zavolala k sebe do kancelárie. Tam nám povedala, že práve teraz
nie je nejako veľa práce, ale že blížia sa Vianoce a malo by byť toho viac.
Porozprávala čím sa zaoberajú, dala nám vizitku a povedala, že sa máme ozvať na
ďalší týždeň. Ozvali sme sa, Danovi nerozumela asi 3x kto volá, potom si
spomenula, ale nemala nič - maybe later...Toto nás dosť zamrzelo lebo sme s tým
počítali.
HOTELY:
Po
tom ako sme opustili túto firmu, vybrali sme sa do mesta vyskúšať hotely a že
ich je v tom centre ako maku ... Nevedeli sme ako to prebehne tak sme vbehli do
prvého čo sme zbadali "Rendezvous grand hotel" kam inám ísť, ako na
recepciu. Tam sme povedali, že hľadáme prácu, recepčný nám dal dotazníky pre
žiadateľov. Tie sme si vyplnili a odovzdali. Po tejto skúsenosti sme vedeli čo
zhruba čakať. Pustili sme sa teda rad za radom do hotelov ktoré sme zbadali,
tak k obrazu asi tie največšie Sky City, Crown Plaza, Mercure, Langham
.......... a kopec ďalších. Toto sme samozrejme nestihli v jeden deň. Pretože
sme chodili pešo. Videli sme po pri tom krásne prostredia hotelov a zákutia
mesta. Týmto máme v podstate centrum pochodené celé. Treba spomenúť, že nie
každý hotel mal pripravené takéto dotazníky, inokedy nás odkázali na nejakú
webovú stránku, dali nám vizitku so stránkou, vypýtali si CVčka alebo rovno
povedali že nikoho nehľadajú.
Čo
sme chceli robiť v hoteloch? Upratovanie, výpomoc v kuchyni, nosič batožiny
:)... V priebehu nasledujúceho týždňa nám chodili iba negatívne odpovede.
Samozrejme nečakali sme na odpovede a hľadali ďalej.
SUPERSTAFF:
V
jeden deň sa nám na mail ozval nejaký človek. V maily bolo, či môžeme poskytnúť
číslo a zastaviť sa uňho vo firme. Čooo boli sme samozrejme plný očakávania, čo
to bude. Ešte sme si overili mail odkiaľ to vlastne prišlo pretože sme poslali
nespočetne množstvo mailov. Prišlo sklamanie bola to personálna agentúra.
Rozhodli sme sa, že pôjdeme pozrieť a uvidíme čo to bude. Tak sme sa vybrali do
oblasti "Onehunga"
"Onehunga" -
jedna z množstva industriálnych zón v Aucklande, kopec skladov, firiem, prístav
- tu to s tou čistotou vzduchu nebolo také rúžové. No zelene stále kopec.
Doprava neskutočná a človek sa len obzeral kedy sa nejaký kamión naňho vyrúti
alebo kedy dôjde k nejakej kolízií :D... mimochodom na chodníkoch ani noha, len
my dvaja :D...
Prišli
sme do kancelárie dotyčného pána. Ten nás rovno posadil a dal dotazníky na
vypísanie. Išlo o dotazníky s klasickými údajmi o osobe. Aké má skúsenosti a
akú prácu hľadá. Popri vypisovaní sme na seba pozerali, že či sa na to
nevykašleme. Popravde to prostredie danej office nebolo zrovna presvedčivé.
Nakoniec sme ostali a vypísali papiere. Potom sme si s dotyčným sadli a prešli
dotazníky. Opýtal sa nás ešte na pár veci, čo by sme chceli robiť. Aj tu si
dotyčný vypýtal kontakty na predošlích zamestnávateľov. Nechceli sme dávať tel.
čísla, ale nechali sme mu mailové kontakty. Dal nám jednu knížočku na podpis.
Tú sme si vzali so sebou. Zistili sme, že to je príručka o zákonoch práce tu na
NZ. Po najbližšom víkende sme mu ju zaniesli. Dal nám reflexné vesty a povedal,
či si môžeme zabezpečiť safety boots so železnou špicou, že sa ozve za robotu.
Tento
pánko sa nám zatiaľ neozval už sú to dva-tri týždne.
TLAČIARNE:
Po
neúspechu s mailmi do tlačiarní sme si našli zopár v okolí. Vybrali
sme sa teda aby sme zistili čo a jak. V prvej si vypýtali CVčka ale,
že nehľadajú nikoho, v ďalčej veľkoplošnej tlačiarni znova nič. Samozrejme
sme spomenuli aj omáčky okolo nášho vzdelania
a predošlých skúseností no nepomohlo ani to...
POSTPRESS FIRMY:
Zamerali
sme sa aj na podobné firmy akou bol WORX teda dokončovacie spracovanie a
knihárne. Začali sme ich teda obiehať. Prvá, boli tam nejaký japončíci no
nemali moc roboty, nechali sme kontakt na seba s tým, že ak budú busy a budú
mať viac práce tak sa ozvú. Ďalšia firma vyzerala zatvorená - napisali sme im
aspoň mail, poslednú na zozname sme ani nenašli.. ono sa to nezdá no človek po
takomto chodení ostane tak uchodený, že dovidenia a doma padne, ako galota do
postele
Toto
by mohla byť jedna kapitola nášho úsilia nájsť si prácu. No neúspešne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára