15.) DEDO

Tento príspevok je nazvaný podľa toho ako sme si pomenovali nášho šéfina. Áno robota sa ozvala :D...

GARDEN ROUTE:

Pred troma týždňami. Ráno mail, či sme volní v ten deň a aj na druhý mmm - odpoveď samozrejme ÁNO.

Zase kto to je?. Tak sme si to zistili na nete :D. Je to záhradnícka firma zaoberajúca sa sadením, prerezávaním krovín, stromov a vytrhávaním koreňov.

V ten deň keď prišiel tento mail už bolo okolo 12:00 asi o jednej telefonát a na to SMS s miestom práce a časom. Ako prvé - mapa kde to vlastne je :D... len na opačnej strane mesta, nevadí našli sme spoj nasadli na vlak a išli.

Od zastávky sme ľlapali ešte cca 3,5km pešo. Na miesto sme sa dostavili tak okolo 16:00. Uvideli sme auto a vedeli, že sme na dobrom mieste, našťastie máme v telefóne navigáciu ( tá nam, už neraz pomohla :D )

Zoznámili sme sa s dotyčným pánom, bol sám. Ukázal nám dvor a na tom dvore kopec porezaných stromov, paliem, kríkov a podobne. Povedal vypratať a vyniesť na ulicu. OK dali sme sa do práce. Do hodiny bola práca dokončená s tým, že sme vypratali, vyložili ešte čo mal na vlečke auta. Na to došla iná firma, ktorá z toho spravila na mieste drť a odviezla preč. Dedo bol spokojný. Povedal zajtra dojdite na 10:00 že jemu to trvá aj hodinu autom kým sa dostaví. OK. Potom povedal, aby s ním nasadol jeden z nás do auta. Išiel Dano. Keď sa asi za 15 minút vrátili dal nám výplatu. Každý z nás dostal za hodinu práce $50. Obrovská eufória s prvých zarobených peňazí na Zélande...

Druhý deň. Boli sme tam v dohodnutý čas. Náplň práce spočívala vo vyberaní koreňov. Ale nie štýlom lopata krompáč a podobne. Dedo ukázal na korbu auta a tam nejaká mašina. Tak sme ju zložili z auta a išli na to. Obnažili sme korene od kameňov. Dedo zapol mašinku a tá z kmeňu a okolitých koreňov urobila rešeto. Takto sme porobili celý dvor. Keby to bolo také jednoduché, dvor bol komplet do kopca takže, čo sme robili my?... Nosili sme mašinu hore dole do strany a tak podobne, veď mala iba okolo 100kg...Po tejto robotke dedo ešte orezal nejaké konáre na ostávajúcich stromoch a tie sme naložili na vlečku, dvor poupratovali a o 15:00 bolo odrobené. Znova si zavolal jedného z nás so sebou, dal výplatu $100 každému a povedal, že robota je, ale je nestabilná, že ak niečo tak sa ozve...i tak šťastný ako blchy zalepený komplet od živice sme sa vybrali domov ...

"Dedo" - pánko v strednom veku zavalitejšej postavy, trocha tmavšej pleti a ťažšou chôdzou. Je z Južnej Afriky. Charakterovo je to pohoďák ktorý si nerobí starosti. Rád si porobí robotku, ktorá ho baví a na tú špinavú, má nás. Ak niečo treba, osloví Adam alebo Daniel a už poslúchame príkazy.

NASLEDUJUCE DNI

Táto robotka bola v štvrtok a piatok... nasledoval upršaný víkend a aj nasledujúce dni až do stredy. Nikto sa neozýval. Trocha sme zaspali na vavrínoch. Išli sme teda pozrieť na jednu veľkú obchodnú ulicu či náhodou niekde niekoho nehľadajú, no bez výsledne. V ten týždeň sme napísali mail dotyčnému z agentúry či bude práca. Napísal, že je chorý že sa ozve. Napísali sme dedovi či bude práca – odpovedal, že sa ozve ďalší týždeň.

Znova dni utiekli ako voda cez víkend, teda 27-28.10.2012 sme si prebrali možnosti a skúsili si naplánovať naše ďalšie kroky. Napísali sme kopec mailov na jeden z ostrovov tu kúsok od Aucklandu menom Waiheke island.

"Waiheke island" je jedna z najväčších vinárskych oblastí v okolí - písali sme teda majiteľom viníc za nejakú robotu. Nakoľko je to ďalej skúsili sme túto formu. Ozvali sa asi z dvoch že nič. Chystáme sa tam ešte na výlet a okuknúť to tam keď bude nejaké pekné počasie a víkend.

ešte zpopár fotiek kde sme aj my :)

14.) HĽADANIE PRÁCE 3. ČASŤ

Už sme teda fakt poriadne pozadu, no nič tak musíme to pomalinky dohnať. Ako sme na konci posledného príspevku spomenuli budeme hovoriť a tom, ako sme sa vybrali hľadať si prácu od dverí k dverám... 

Takto sme sa odhodlali po troch týždňoch od príletu kôli už spomínaním veciam ...

WORX LTD:

Už síce nepamätáme ktorí presne deň to bol no nevadí. Ako prvé sme sa vybrali do jednej "garážovej" firmy, Firma sa zaoberá post-pressom - teda dokončovacie spracovanie pre vytlačené výrobky či už reklamné produkty, vklady do časopisov a množstvo iných vecí.

Prvý krát sme išli do vnútra, no zastavili sme sa a išli za roh :D ( ten pocit vojsť do neznámeho prostredia kde je kopec cudzích ľudí pozerajúcich na vás, a to že kvôli čomu tam idete to sa asi opísať nedá, najhorší je prvý krok potom to už ide samo, ale vykročiť a ísť to je to ! :) ) potom sme nazbierali viac odvahy a asi za 5 minút sme išli do vnútra. Vošli sme dnu, hala plná robotníkov, my kukáme na nich a oni na nás, jedna slečna kývla na tetu, domysleli sme si, že je to vedúca. Podišli sme k nej a spustili, voláme sa tak a tak sme zo Slovenska a hľadáme prácu, pozerala na nás mierne ...... no nakoniec si nás zavolala k sebe do kancelárie. Tam nám povedala, že práve teraz nie je nejako veľa práce, ale že blížia sa Vianoce a malo by byť toho viac. Porozprávala čím sa zaoberajú, dala nám vizitku a povedala, že sa máme ozvať na ďalší týždeň. Ozvali sme sa, Danovi nerozumela asi 3x kto volá, potom si spomenula, ale nemala nič - maybe later...Toto nás dosť zamrzelo lebo sme s tým počítali.

HOTELY:

Po tom ako sme opustili túto firmu, vybrali sme sa do mesta vyskúšať hotely a že ich je v tom centre ako maku ... Nevedeli sme ako to prebehne tak sme vbehli do prvého čo sme zbadali "Rendezvous grand hotel" kam inám ísť, ako na recepciu. Tam sme povedali, že hľadáme prácu, recepčný nám dal dotazníky pre žiadateľov. Tie sme si vyplnili a odovzdali. Po tejto skúsenosti sme vedeli čo zhruba čakať. Pustili sme sa teda rad za radom do hotelov ktoré sme zbadali, tak k obrazu asi tie največšie Sky City, Crown Plaza, Mercure, Langham .......... a kopec ďalších. Toto sme samozrejme nestihli v jeden deň. Pretože sme chodili pešo. Videli sme po pri tom krásne prostredia hotelov a zákutia mesta. Týmto máme v podstate centrum pochodené celé. Treba spomenúť, že nie každý hotel mal pripravené takéto dotazníky, inokedy nás odkázali na nejakú webovú stránku, dali nám vizitku so stránkou, vypýtali si CVčka alebo rovno povedali že nikoho nehľadajú.

Čo sme chceli robiť v hoteloch? Upratovanie, výpomoc v kuchyni, nosič batožiny :)... V priebehu nasledujúceho týždňa nám chodili iba negatívne odpovede. Samozrejme nečakali sme na odpovede a hľadali ďalej.

SUPERSTAFF:

V jeden deň sa nám na mail ozval nejaký človek. V maily bolo, či môžeme poskytnúť číslo a zastaviť sa uňho vo firme. Čooo boli sme samozrejme plný očakávania, čo to bude. Ešte sme si overili mail odkiaľ to vlastne prišlo pretože sme poslali nespočetne množstvo mailov. Prišlo sklamanie bola to personálna agentúra. Rozhodli sme sa, že pôjdeme pozrieť a uvidíme čo to bude. Tak sme sa vybrali do oblasti "Onehunga" 

"Onehunga" - jedna z množstva industriálnych zón v Aucklande, kopec skladov, firiem, prístav - tu to s tou čistotou vzduchu nebolo také rúžové. No zelene stále kopec. Doprava neskutočná a človek sa len obzeral kedy sa nejaký kamión naňho vyrúti alebo kedy dôjde k nejakej kolízií :D... mimochodom na chodníkoch ani noha, len my dvaja :D...

Prišli sme do kancelárie dotyčného pána. Ten nás rovno posadil a dal dotazníky na vypísanie. Išlo o dotazníky s klasickými údajmi o osobe. Aké má skúsenosti a akú prácu hľadá. Popri vypisovaní sme na seba pozerali, že či sa na to nevykašleme. Popravde to prostredie danej office nebolo zrovna presvedčivé. Nakoniec sme ostali a vypísali papiere. Potom sme si s dotyčným sadli a prešli dotazníky. Opýtal sa nás ešte na pár veci, čo by sme chceli robiť. Aj tu si dotyčný vypýtal kontakty na predošlích zamestnávateľov. Nechceli sme dávať tel. čísla, ale nechali sme mu mailové kontakty. Dal nám jednu knížočku na podpis. Tú sme si vzali so sebou. Zistili sme, že to je príručka o zákonoch práce tu na NZ. Po najbližšom víkende sme mu ju zaniesli. Dal nám reflexné vesty a povedal, či si môžeme zabezpečiť safety boots so železnou špicou, že sa ozve za robotu.

Tento pánko sa nám zatiaľ neozval už sú to dva-tri týždne.

TLAČIARNE:

Po neúspechu s mailmi do tlačiarní sme si našli zopár v okolí. Vybrali sme sa teda aby sme zistili čo a jak. V prvej si vypýtali CVčka ale, že nehľadajú nikoho, v ďalčej veľkoplošnej tlačiarni znova nič. Samozrejme sme spomenuli aj omáčky okolo nášho vzdelania  a predošlých skúseností no nepomohlo ani to...

POSTPRESS FIRMY:

Zamerali sme sa aj na podobné firmy akou bol WORX teda dokončovacie spracovanie a knihárne. Začali sme ich teda obiehať. Prvá, boli tam nejaký japončíci no nemali moc roboty, nechali sme kontakt na seba s tým, že ak budú busy a budú mať viac práce tak sa ozvú. Ďalšia firma vyzerala zatvorená - napisali sme im aspoň mail, poslednú na zozname sme ani nenašli.. ono sa to nezdá no človek po takomto chodení ostane tak uchodený, že dovidenia a doma padne, ako galota do postele

Toto by mohla byť jedna kapitola nášho úsilia nájsť si prácu. No neúspešne.

13.) HĽADANIE PRÁCE 2.ČASŤ

Po ďalšej väčšej odmlke sa opäť pripomíname. Už názov príspevku vám napovie čomu sa budeme venovať nasledujúcich pár riadkov. Po prvých troch dňoch od príletu kým sme sa ako tak rozpozerali a usadili v terajšom ubytovaní sme začali riešiť prácu.

Teraz nadviažeme na trochu stručný príspevok č.10

Ešte keď sme boli na Slovensku sme poslali asi do 20tich vytypovaných tlačiarní v Auckladne mail so životopismi ohľadom toho, že by sme mali záujem pracovať v ich firme. Nemali sme žiaden ohlas.

 Na štvrtý deň sme sa vybrali do našej agentúry s tým, že ideme hľadať prácu. V agentúre je tabuľa, kde je zoznam voľných pracovných miest. Boli tam ponúknuté 3 práce a na žiadnu sme „nevyhovovali“. Tak sme sa rozhodli ísť po svojom. Naše hľadanie práce bolo troška iné, ako u väčšiny ľudí tu. Všetci si hľadajú prácu cez cca 3 webové stránky. My sme sa rozhodli hľadať prácu inak – nečakali sme, kým niekto prácu ponúkne niekde na internete. Namiesto toho sme si dali do „googlu“ napríklad: „printing“ a napísali sme do všetkých tlačiarní čo nám to našlo – samozrejme drvivá väčšina nikoho nehľadala, ale tak človek za opýtanie nič nedá :D
Našli sme cca 30tlačiarní v Aucklande a poslali do nich maily. Samozrejme sa ozvalo cca 5 ľudí so slovami, že nemajú vo firme voľné miesto.
Ďalší tip práce, na ktorý sme pozerali je údržba záhrad, parkov, kosenie trávy a pod.. Áno manuálna práca -je to aj náš primárny záujem. Napísali sme asi do 15tich firiem. Odpoveď sme dostali asi z piatich - nič voľné nemajú. Ako ďalšie odvetvie bolo upratovanie ( upratovacie firmy ) opakovalo sa to isté ako pri predošlých dvoch spomenutých odvetviach.

Pri týchto písacích formách sme nadobudli pár skúseností.
Zistili sme, že:
- mailom to asi nepôjde
- s polygrafiou to tu nieje jednoduché
- skoro do každej práce vyžadujú vlastný transport – mať vlastné auto
- taktiež ako auto potrebujeme mať do niektorých prác aj vlastné náradie
- by bolo fajn mať v každej požadovanej práci aj nejaké tie experience ( skúsenosti )
- na robotu v sklade, stavbe, alebo hoci kde vonku treba mať boty s kovovou špicou

VYBAVENIE IRD - taký malý podtytul k práci.
IRD žiadosť sme mali podanú už od prvého týždňa, na vybavenie sa čaká 7-10 pracovných dní. Za toto číslo si treba zavolať na free telefónne číslo kde vám IRD nadiktujú a neskôr zašlú normálnu kartičku s menom a číslom. OK. Voláme po siedmich dňoch. Volá ( Adam ): ozve sa záznamník ktorému ak dobre rozumiete a poviete čo chcete tak by vám mal vypľuť toto číslo. ALE keďže Adam dobre nerozumel, hneď prvú vetu tak zložil telefón a zavolal znova takto sa to opakovalo 7x a stále nič :D... nevadí, skúsil to ( Dano ) - potom už sme na to nejako došli. Prešli sme s ním asi štyri otázky. Po týchto otázkach už záznamník nerozumel nám :D... tak nás prepojil na kompetentnú osobu. Tej už bolo rozumieť ľahšie a tak sme sa dozvedeli, že voláme ešte skoro, že to ešte nie je a že treba zavolať po desiatich dňoch. V poriadku. Voláme po desiatich dňoch - prvý volá ( Dano ), už sme vedeli čo môžeme čakať tak sme počkali kým nás záznamník prepojí :D Každý musel volať zvlášť a odpovedať na otázky typu - meno, priezvisko, pobočka KIWI pošty kde sme si podali žiadosť, mail, adresu bydliska tu v Aucklande. Nebolo to náročné no na všetko sme sa pýtali 5 krát lebo sme samozrejme rozumeli co teta hovorí :D

No to, ale nebolo všetko. Potom sme sa museli zaregistrovať na IRD stránke a museli sme si vytvoriť online konto. OK šak čo, pohoda. Nebol by problém. ALE posledný krok: aktivácia online konta na telefónnom čísle. :D... aaa znova záznamník a znova sme si išli pokecať s druhou tetou cez telefón... po pár kontrolných otázkach z jej strany, ktoré zasa zopakovala niekoľko krát nám to našťastie aktivovala .)

P.S.: treba povedať, že mailovú komunikáciu sme zvolili pre prvé dva týždne nakoľko sme potrebovali už spomínané IRD číslo, ktoré je bezpodmienečne potrebné pre prácu. V ďalšom príspevku budeme hovoriť o tom ako sa hľadá práca od dverí k dverám.

- inak pedále v aute sú zoradené ako u nás, páka je tiež ako u nás čiže „jednotku“ radíte od seba ,ALE páčky na stierače a smerovky sú prehodené :D

prikladáme pár nových fotiek z mesta a aj z ladničky :)

dúha

špajza

12.) KIA ORA in AUCKLAND! WE ARE STILL HERE

Zdravíme,

Nedeľa 07.10.2012 - po síce trošku dlhšej odmlke... Ide o to, že písať o tom ako sa každý deň zobudíme, ideme si dať toasty s maslom šunkou, syrom a kečupom, sem tam aj cesnakovou pomazánkou,  aby to nebolo fádne. Že potom pozeráme ponuku práce na internete, a aj neponuku, len firmy či náhodou nepotrebujú niekoho. A že potom okolo obeda sa vyberieme do mesta na prechádzku aby sme sa v tej malej izbe nezbláznili. To, že po prechádzke a milióntych rozhovoroch ako to je a, že ešte je skoro niečo negovať, si spravíme nejakú tu večeru, ktorá je v podstate hlavným jedlom dňa. Každý druhý deň sa zoberieme na nákup toastového chleba a keď dôjdu zásoby na väčší nákup.

Ale my sme stále tu ! Ideme si za svojim a preskakujeme cez všetky prekážky čo na nás číhajú. Myslíme pozitívne aby sme nenegovali úvod nášho blogu.  Svetlo na konci tunela nezhaslo stále je tam. A my len dva týždne v tomto obrovskom meste plnom rôznych ľudí, ktorí majú možno podobné sny, zámery....

Tak sme sa rozhodli nasledujúci príspevok venovať nasledovnému:

MESTO - je naozaj pekné, je obrovské a rozťahané naozaj na obrovskom území ( kuk na: googlemaps ). A ak si dáte satelitné zábery na Auckland tak si určite všimnete jednej veci. Tou vecou je "zeleň". Mesto je naozaj plné stromov a rôznorodých rastlín a paliem - myslené ulice a záhrady resp. dvory obytných domov. Samostatnou kapitolou sú potom parky, ktoré sú na každom kroku. Tieto parky sú tak zelené že aj zelená farba je oproti nim šedá a to smrteľne vážne. K tomu tu je ešte len začiatok jari. Parky sú krásne upravené, ich flóra je neuveriteľná, máme pocit ako by tu tie rastliny dopovali nejakými rádioaktívnymi látkami :D. Inými slovami krása nad krásu. Trávička pokosená na anglický trávniček na ktorej sa o 106 piknikuje, vylihuje, sedí, leží a relaxuje(alebo fajčí kvalitná tráva :D viď. predchádzajúci príspevok). Už ste sa niekedy prešli po meste napr. takom ako Bratislava alebo aj vašom a cítili čerstvý vzduch?.. To čo máme na mysli je v podobe niečoho ako keď odídete na výlet niekam do lesa ďaleko od mesta :)... toľko k zeleni a ovzdušiu...

náhrobný kameň

holuby sa hrajú na papagáje :D

múzeum

PS: VYHASNUTÉ SOPKY - tých je tu ako parkov :D... sú taktiež nádherné - tu je jedna, tá najvyššia v Aucklande menom MT. EDEN

Mt. Eden

kráter

ARCHITEKTÚRA  - v centre mesta je veľmi diskutabilná, všetko preplácané jedno cez druhé ( rôzne štýly miešajúce sa so starou architektúrou ). Ale ako náhle opustíte centrum tak je to úplne niečo iné. Nízke max. dvojposchodové domčeky v 99% natreté na bielo a ten ostatok sú polotehlové alebo tehlové domčeky. Z vonku by ste si asi ani o jeden neopreli bicykel :D ale vo vnútri to už je iná vec... Z toho nám vyplýva, že tu ľudia nepotrebujú navonok dávať pocítiť ich bohatstvo. A aj tie vilky ktoré sme mali možnosť vidieť boli stále v štýle bielej drevenej nezateplenej fasády s nízkou strechou a pozemkom zarasteným palmami, fíkusmi a ktovie ešte čím...To sú domy na bývanie, pokiaľ sa bavíme o hlavných uliciach v daných štvrtiach tak sú to zväčša domy pripomínajúce divoký západ ale niektoré americké filmy.. nie sú z dreva ale vo veľkej miere z tehál s plochou strechou a takým ako by čelom kde je zväčša nejaký nápis alebo rok postavenia budovy, takýmto štýlom sú všetky tie hlavné ulice kde je v každej z tých budov všetko čo človek potrebuje, od oblečenia, jedla, barov, marketov, cez dvd požičovne ( ktoré mimochodom už u nás v SR úplne zakapali - pre čo asi?... nápoveda - internet :D ), no až po erotické prádlo a adult obchodíky s hračkami :D....

PRÍSTAVY - sú tiež kapitola sama o sebe. Nevieme či to niekto z Vás vie, ale v Aucklande je najviac plachetníc a jácht na svete! Je tu viac prístavov no mi sme boli zatiaľ v tom asi najväčšom. Trvalo nám cca 2 hodiny než sme ho obišli :D Prechádzka ale stála naozaj za to! Je tu nespočetné množstvo lodí každého typu a veľkosti – jachty, plachetnice, motorové člny – staré, nové, veľké, malé, luxusné, hrdzavé :)

DOPAVA: v meste je plynulá, zápchy sme nespozorovali, a koniec koncov, ako by sa tu ľudia až tak neponáhľali. Cesty upravené bez jám :D...TIE KOPCE Áaaa - pre chodca je to zabijak :) MHD je fajn, ale človeku trvá nejaký ten týždeň než pochopí ako vlastne funguje :D... Značky áut z každého rožku trošku a to doslovne ... Tá nami najpodstatnejšia vec, na ktorú si nevieme len tak zvyknúť je tá opačná strana, už len čakáme kedy nás odzadu zrazí nejaké auto a kto nám pre boha vysvetlí ako sa dá pridávať plyn ľavou nohou, to je koniec. Že by sme si požičali auto neprichádza do úvahy. Na to sa máme až moc radi :D...čistota ulíc - to nebudeme radšej porovnávať, ale, aby to nebolo nefér, tak áno aj tu sa sem tam povaľuje nejaký ten sáčok alebo flaška od piva ...

POTRAVINY: Ak to niekoho z vás zaujíma tak áno potraviny sú taktiež neporovnateľné s kvalitou v SR, to znamená, že tá kvalita je o niekoľko rebríčkov vyššie. Ovocie a zelenina - dozreté, chuť úžasná a rozvoniava to na celý obchod... mlieko je naozaj mlieko - nie voda :) najlacnejší džús - cena porovnateľná s cenou na Slovensku, no chuťovo je lepší než  tie najdrahšie u nás, ďalej párky s min. 77% obsahom mäsa síce možno psačieho :D , ale hlavne mäsa a nie múky, musli tyčinky - v živote sme lepšie nejedli a takto by sme mohli pokračovať o väčšine potravín, ktoré sme mali... Jediná vec ktorá naozaj chýba a ktorá je každodennou rutinou na stole Slovákov je chlieb a pečivo :(... namiesto toho tu tlačíme do seba každé ráno toasty :D

77% mäsové párky

PIVO - je vidieť veľa svetových značiek čapovaného piva ako napr. Amstel, Heineken, Guiness atď. V obchodoch sa dajú kúpiť aj iné značky(väčšinou 330ml. flašky). Pivo čo sme ochutnali: holandský Heineken a polotmavé Novo Zélandské pivo, ktoré bolo naozaj dobré ( cena Heineken - 0,5l = $11,70, domáce NZ - 0,5l = $8,50 ) to len tak na okraj, hold je to luxus, dali sme z každého po jednom, zaplatili a išli buvikať s tým že ďalšie až po prvej výplate :D...

PRANIE - to je čo? :D.. ha-haaaa asi by sme už pomalinky mali aj začať ... ( za 2 týždne - 3 tričká, 3 spodky 2 gatí a 3 pári ponožiek to sa dá nie ?... maminky z nás majú určite radosť, byť tak šetrný aj doma, že? :D...ale je to tu normálne(na móle sme stretli jednu nemku z agentúry, ktorá vyzerala ako modelka, ležala na drevenej lavičke , bola vyzutá a čítala si list - jej biele ponožky vyzerali 1000000 krát horšie ako naše a tak špinavú mikinu ako mala ona nemáme ani my takže pohoda :D )

INTERNET - dá sa zhrnúť dvomi slovami: obmedzený a drahý :D 3gb od telefónnej spoločnosti stoja 79 dolárov. Neobmedzený internet neponúkajú nikde. Zadarmo wifi  je v McDonalde, knižnici a ešte v kaviarňach, no aj tá je obmedzená napr. na 30mb alebo 30 minút na deň. Napríklad v hostely kde sme bývali prvé dva dni stála hodina wifi 3 doláre :/v našej agentúre stojí 500mb 50 dolárov.

ĽUDIA - na túto kapitolu si musíte ešte počkať lebo sme tu s moc ľudmi do kontaktu neprišli. Doterajšie poznatky: je to tu zmeska. Je tu veľa Číňanov, Kórejčanov, Nemcov, Angličanov, Indov, ešte raz Indov, ale dajú sa vidieť aj praví Maorci. Len málokedy sa dá vydedukovať či sú to miestny alebo turisti. Väčšina ľudí je vysmiata a v pohode. Samozrejme sa tu nájdu aj vyfetovaní a nepríjemní ľudia, prostitútky, chlapíci s celou maorsky potetovanou tvárou a na čom sa my asi najviac pozastavujeme tak transvestiti :D to je asi najhoršie...Čo obidvaja obdivujeme je športová aktivita ľudí naozaj v každom veku - behanie, cyklistika, kolobežky, skateboardy atď...

Od nás zatiaľ teda toľko, zberáme ďalšie informácie ktoré vám v blízkej budúcnosti budeme publikovať, a veríme, že aj to ako je to s hľadaním práce štýlom klop klop ...  na dvere ... čo sa týka poznatkov z maorskej kultúry, to si počkáme aj my ešte :)

- do googlu si môžete zatiaľ dať slovo "KIA ORA" :)