7.) PRVÉ DVE NOCI NA QUEEN STREET

Autobus nás vysadil na Queen Street čo je hlavná ulica v Auckladne..

Tu sme mali od agentúry zabezpečené už spomínané dve noci s raňajkami v cene.

V tomto hostely, alebo ako by sme to nazvali sa striedalo milión ľudí, tak ako aj my s rovnakými vízami a podobne.

Na našej izbe sme boli spolu s troma nemacami, dvaja chalani a jedna baba... izba celkom čistá tak ako aj celkové prostredie hostelu... Mmm, ale čo keď, všetko na viac, bolo platené tak ako aj wifi...

Sobota 22.09.2012 - rozbití z cesty, unavení, ako také psy, sme sa o 13:00 ubytovali... boli sme sa prejsť po uliciach v okolí, kuknúť kde sa nachádza McDonald :D... kde bola reálna šanca, že tam bude free wifi - plus nejaké to "jedlo" takto nejako sa tiahol ten deň, že keď sme došli na izbu o 17:00 tak ako sme si ľahli do postele, tak sme sa aj zobudili o 02:00 a potom až o 06:30 no tak nejak nás to zmohlo, ale to je asi normálne ... :D....

Nedeľa 23.09.2012 - o 07:00 raňajky, tie nás ako tak postavili na nohy, išli sme si vybaviť mobilné tel. číslo ktoré sme nejakým zázrakom vybavili - ( nakoľko to sme ešte nespomenuli, že angličtina tunajších KIWÁKOV je hrozná, rozumieť im každé piate slovo :D... takže aj s našimi úžasnými super schopnosťami to nejako zvládame :D... ) snáď si zvykneme na tu hltavú angličtinu a potom budeme určite doma použitelní :D.... tak, ako náhle sme mali tel. číslo, sme skontaktovali jeden kontakt - Janka Wade - super osoba zo Slovenka s veľmi peknou rodinkou traja chlapci plus bohový manžel vtipálek, ktorý nam porozprával niečo o Aucklande, jachtingu, ragby a podobne... samozrejme na nás najskor vybafol kiwáckou angličtinou ale, Janka pohotovo reagovala "sloooowly" !!! no a hneď to bolo o inom :)... prišiel aj jej kamarát David z Česka, ktorý tu tiež žije už 6 rokov a domov len na návštevu. Tak sme sa dozvedeli pár užitočných informácií, ktoré sme si vzali k srdcu. No nič sme neobedovali a nejedli s týmto sme sa vrátili o 17:30 na izbu a o 18:00 sme boli tuhí až do 02:00 hod. potom do 04:00 a nakoniec znova do 06:30 hod.

Pondelok 24.09.2012 - 7:00 raňajky, stretli sme sa s dvoma slovenkami prehodili pár slov a hotovo :D...O 10:00 sme mali štvorhodinový meeting v agentúre kde sme sa dozvedeli čo to o NZ. Kde si hľadať prácu, ako si prenajať alebo kúpiť auto, ako na bankový účet, IRD daňové číslo a kopec iných vecí ( hlava na prasknutie ) meeting skončil o 14:30 no lenže do 16:00 sme mali byť na novom ubytovaní na Bond Street čo je asi 3km, OK nič to nie je pokiaľ nemáte ruksak a za sebou kabelu s 20kg :D.. na ubytko sme došli v čas (presnejšie 15:55).  Odložili sme si bagle a išli sa porozhliadnuť po okolí s jasným zámerom sa niekde najesť... tak sme skočili do najbližšej reštaurácie kde obsluhovali indovia .. dali sme si každý jednu pizzu bola celkom slušná a stála iba 24 dolárov :D.... kurz je cca 0,61 ak by to niekoho zaujímalo. ( len tak okrajovo je tu naozaj dosť draho, hold, vysoký životný štandart si vyžaduje aj primerané ceny ).

Poznámka: k pocitom, ktoré sme cítili v deň príletu a aj v tento deň :D

- už ste si chceli niekedy podrezať žili, alebo sa obesiť?...( pištol sme po ruke nemali ) - taký pocit bezmocnosti a menejcennosti sme v živote necítili, to sa asi nedá opísať pokiaľ sa fakt človek neocitne v niečom podobnom... sám so sebou niekde, kde?..na predmestí Auckladndu v Indskom ghette 18 000 km od maminky :D...

PS: pokuľ ste si všimli niečo nezvičajné a nechlapčenské tak je to v poriadku... týmto pozdravujeme Tomáša Halčina za to že sme mohli spoznať dve úžastné spoločníčky ktoré celý čas mlčia a sprevádzajú nás cestou po Zélande :)... ale naozaj iba sprevádzajú ;)

No keďže nechceme aby to vyznelo negativisticky tak dúfajme, že sa nám to podarí vyvrátiť nasledujúcim príspevkom :)