11.) PO TÝŽDNI V AUCKLANDE

Piatok 28.09.2012 – ďalšie ráno bez práce, rovný týždeň od odletu z domova. Každoranný rituál s raňajkami ako vždy. Potom sme obaja znova hľadali prácu a rozposielali kopec žiadostí. Zavretí medzi štyrmi stenami  celý deň až do večera. Ani to počasie nebolo nič extra, stále len pršalo a pršalo. Poobede sa jeden z nás ( Dano ) rozhodol že pôjde aspoň do obchodu kúpiť nejaké potraviny, chleba, niečo sladké a ovocie pre druhého z nás, ktorý ešte nebol úplne zdravý a potreboval nejaké tie vitamíny. Potom sme si spravili niečo na večeru a išli sme spať. Toľko k piatkovému upršanému dňu.

Sobota 28,09.2012 – zas a znova a dookola to isté. Medzi štyrmi stenami s notebookmi na kolenách hľadajúc prácu cez internet. Človek by nepovedal koľko dostane nápadov a na akú prácu pozerá v situácii, keď si uvedomuje že tú prácu potrebuje čo najskôr ak tu chce prežiť a neodísť predčasne domov. Hold momentálne sme na spodku potravinového reťazca vo veľkom meste :D Poobede sa znova jeden z nás ( Dano ) rozhodol, že musí ísť medzi ľudí, pretože sedenie v malej izbe mu nepridáva na energii. To nepridáva samozrejme ani tomu druhému, no nakoľko je chorý a chce to vyležať tak musí zostať na izbe ....

Dano – keďže som dostal slabú chvíľku po druhom dni strávenom medzi 4 stenami tak som išiel sám do „veľkomesta“ na cca 10km prechádzku. Zvolil som cesty, ktorými sme nikdy nešli a chcel som ísť tam, kde sme ešte neboli, aby som spravil nejaký ten prieskum trhu :D cestou som našiel Aucklandskú univerzitu, nemocnicu,  železničnú stanicu, 2 poschodový Countdown (obľúbený market), Vector arenu (tam býva väčšina koncertov a veľkých podujatí), niekoľko naozaj pekných parkov s palmami, pekáreň s normálnym chlebom, asi 15 pouličných žobrajúcich umelcov, 2 puby do ktorých musíme ísť konečne na prvé pivo hneď ako sa Adam vyzdravie a ešte nový Iphone5 v Telekome :D Asi v polke prechádzky som zakotvil na našom známom móle, na ktorom sú „vlnky“ z dreva na ležanie. Cca 40 minút som si tam poležal, pokochal sa pohľadom na časť Aucklandu a oceán a potom som sa vybral za Adamom k ubytovaniu, lebo sme išli nakúpiť. Na ceste z nákupu sme perfektne zmokli. Na večeru sme si dali pizzu z Domino´s pizza a išli sme pomaly spať.

Stanica

Aréna

Adam – čo vám poviem, izba 2x 2 metre, sám s hudbou a ešte aj pekne nahnevaný, pretože sa mi pokazil napájací kábel od kompu... To znamená, že sa momentálne musíme deliť o jeden, čo nie je zrovna ideálne. Ale musíme to nejako prekúsnuť . Čiže ja osobne v tento deň, nula bodov....

Ešte taký malý bonus... náš prvý západ slnka ktorý sme mali možnosť vidieť s balkóna :D...veríme že sa nám ich naskytne ešte mnoho a na krajších miestach Nového Zélandu... :)

Nedeľa – 30.09.2012 – ráno po raňajkách sme popozerali internet, obliekli sa a povedali sme si že pôjdeme po Danovích sobotných stopách. Najprv sme zaplatili ubytovanie na ďalší týždeň a vyšli von s motela. Bol tak nádherný deň, že sme si hovorili „no dnes by to šlo“ – je neuveriteľné ako tak slnečný deň dokáže človeku zlepšiť náladu a pozdvihnúť sebavedomie. Okrem teda miest ktoré navštívil Dano sme sa vybrali aj ďalej smerom od Aucklandu okolo dlhého pobrežia kde je neuveriteľne obrovský prístav kde nakladajú tie veľké nákladné lode plné plechových kontajnerov. Až sme prešli zaň k vode kde bolo už konečne cítiť aj morskú vodu a počuť vlnky ako obmývajú sopečné kamene. Tu pri vode len so svojimi myšlienkami sme pobudli  asi aj hodinu...Potom sme sa vybrali na taký menší kopček kde bol nádherný park a bolo pekne vidieť na Auckland. Ľudia si tu ako vo filmoch piknikovali ,rozprávali sa, alebo si len tak chilloutovali pri marihuanke ktorá bola cítiť po vetre aj 20 metrov od nich... a že mala grády :D... Už poriadne vysmädnutí sme sa vybrali smerom späť do mesta. Tu sme znova zakotvili na móle kde sú už spomínané super lavičky na ležanie. Krásny pohľad na vodu a ľudí na móle ako chytajú ryby a že sa im aj darilo. No idylka pri vode pod pekne hrejúcim slniečkom. Človek si tak hovorí „kurnik nie je možné, aby sa tu nenašla nejaká robota“ ! Po odchode z móla sme sa zastavili v Telecome, že omrkneme ešte raz nový „I-phone 5“.. Sme sa zhodli že sa nezhodneme, každý z nás mal iný názor :D...Toť asi vše z krásneho slnečného dňa.

Ooo a konečne sme mali na večeru vajíčka mmm áno to bola zmena, omeleta zo 6tich vajec so šunkou a plátkovým syrom, ale málo bolo :(

10.) HĽADANIE PRÁCE

Štvrtok 27.09.2012 - ako každé ráno sme sa zobudili, najedli toho istého, teda toust s maslom syrom šunkou a kečupom :D... obliekli a vyrazili do agentúry v centre. Zapli sme si wifi a išli posielať maily na už nájdené kontakty tlačiarní v Aucklande a že ich je ku.. veľa ... Jeden posielal a druhý z nás pozeral ďalšiu ponuku práce na internete. Tak okrem tlačiarní sme rozposlali ešte pár mailov za inú robotu. Do agentúry chodí kopec ľudí hlavne Nemcov, ktorí tak ako aj my hľadajú prácu, alebo primárne cestujú po NZ. Po asi troch hodinkách vypadla wifina tak sme sa zobrali a išli preč. Boli sme dosť hladní. V jednej uličke (pri bývalom ubytku) sme objavili pizzeriu Dominos pizza, že za $5 large pizza tak sme si jednu objednali a dali si ju na poly, samozrejme na lavičke :D ... No už psychicky na tom lepšie že sme konečne začali niečo robiť pre to aby sme sa predčasne nevideli doma v SR :D... vybrali sme sa domov...na ubytovanie :)

Povedali sme si, ale, že to skúsime nejakou inou cestou, že aspoň popozeráme po nejakých nových miestach, či nenájdeme možno niečo inšpirujúce. Miesto toho sme si urobili fajnú obchádzku okolo SKYTOWER. Zistili sme že sa asi nenachádzame v Auckladne ale v San Franciscu pretože tie ulice v kopcoch čo sa tu nachádzajú sú zabijak :D.. chvíľu kráčate po rovine a zrazu je pred vami kopec ako ... Spotení, unavení sme sa dali do tepláčikov a išli si uvariť niečo dobré. Tak sme si dali znova burgre a potom sme si ešte uvarili nudle.

Po "výdatnej" večeri sme sa uložili do postele a ešte pred spaním pozreli mail, že či náhodou... A, predsa, ozvali sa nám asi zo štyroch tlačiarní že "SORRY" We doesn´t have anything at the moment. OK .. hodili sprchu a išli hajať.

ZNAMENIE SÚ VŠADE :D

pohľad zo SKYTOWER

9.) NAKUPOVANIE A ...

Streda  26.09.2012 - nakoľko je jeden z nás chorý ( Adam ) plné dutiny hlienu a začína aj kašel, uvidíme čo sa z toho vyklube. Tak sme sa rozhodli tento deň stráviť medzi štyrmi stenami, čo nebolo až tak geniálne riešenie, o tom neskôr, ideme po porade.

Ako sme vstali tak sme sa rozhodli že musíme ísť nájsť nejaký Supermarket, pretože sú tu na každom kroku iba nejaké markety, čo je nič, všade tam je za kasou nejaký Ind, je tam draho a dokopy tam nič nemajú. Jeden takýto respektíve náš prvý nákup sme tu urobili ešte v utorok ráno kde sme za $23 nakúpili:

2x 1,5 litrové malinovky

1 bal. plátkový syr 

1 bal. toastového chleba

1 bal. bal čaju

1 bal. šunky 100g

Nič moc, takže sme si ešte v ten deň zistili kde sa nachádza najbližší supermarket ako u nás Tesco a podobné ... Našli sme a tak sme sa tam vybrali "Countdown" asi 30 min chôdze od ubytovania. Strávili sme tam asi hodinu len tým že sme pozerali na ceny, kukali po regáloch, kde čo je a hľadali ten najvýhodnejší tovar(Zľavy) a nakúpili sme za $52:

1x noviny kôli práci

1X banány

1x čipsy

1x 1l sirup

1x veľké balenie plátkového syru

6x snicers

1x kečup

1x olej 0,5l

1 bal. žemľa na burger 6 ks

1 bal. polotovar mäso na burger 6 ks

1 bal. vajec 12 ks

2 bal. šunky 200g

1 bal. toastovy chleba

1 bal. nudle 6ks

P.S.: Skoro všetko v akcii :D

To len tak obrazne a na porovnanie čo sa asi viac oplatí. Je to dosť rozdiel,  tým by sme ukončili sekciu nakupovanie. Po návrate na izbu sme si išli uvariť nejaké tie burgre, prvé teplé jedlo čo sme si sami uvarili :D.... Potom sme ostali na izbe. Tu sme si zapli internet a začali pozerať ponuku práce, po cca 2 hodinách sme to zavreli s tým, že sa nám tam nič nepozdávalo resp. sme neboli vyhovujúci kandidáti na ponúkané pozície. Ešte  sme pre vás napísali príspevky a pridali fotky. Nakoniec sa dostavuje menšia depresia z toho, že sme nič pre prácu neurobili, OK pozreli sme si ponuku ale neposlali sme ani jeden životopis, alebo sa ani len nikde neopýtali. Ešte sme si našli kontakty asi na 30 tlačiarní v okolí...S nie moc super náladou sme išli spať.

Tu je pár fotiek našej kuchynko obývačky + okolie bydlení :)...

8.) ZATIAĽ NAJLEPŠÍ DEŇ

utorok 25.09.2012 - na pláne bolo vybaviť si IRD a bank account.. tak sme išli do mesta kde sme po ceste prišli na pár nápadov ohľadom práce ( to sa zatiaľ nehovorí :) ), po príchode do centra sme išli do KIWI banky s poštou kde došla teta a opýtala sa čo chceme, my sme jej ukázali pripravené papiere, na to nám povedala zastavte sa o 14:00 WHAT ? :D OK nič jednoduchšie sa nám asi stať ani nemohlo... no mali sme teda cca 2 hodiny času... tak sme sa vybrali ku SKI TOWER.

SKY TOWER:

je najvyššia budova na južnej pologuli, ak by niekto nevedel :D nakoľko sme mali super náladu a všetko išlo ako hodinky tak sme sa vybrali hore do výšky 328m ... čo vám povieme, pozrite si foto tie hovoria za všetko :)

po tom, ako sme zliezli dolu sme si dali bagetku zo SUBWAYU a išli pre "náročne" vybavené bankokarty, tie nám dali na počkanie + VISA karta nám príde do 10 dní do agentúry aj s IRD číslom, máme aj internet banking :D (ktorý nám bude na.... a na.... a ešte na.... s týmto internetom ktorý tu majú...

7.) PRVÉ DVE NOCI NA QUEEN STREET

Autobus nás vysadil na Queen Street čo je hlavná ulica v Auckladne..

Tu sme mali od agentúry zabezpečené už spomínané dve noci s raňajkami v cene.

V tomto hostely, alebo ako by sme to nazvali sa striedalo milión ľudí, tak ako aj my s rovnakými vízami a podobne.

Na našej izbe sme boli spolu s troma nemacami, dvaja chalani a jedna baba... izba celkom čistá tak ako aj celkové prostredie hostelu... Mmm, ale čo keď, všetko na viac, bolo platené tak ako aj wifi...

Sobota 22.09.2012 - rozbití z cesty, unavení, ako také psy, sme sa o 13:00 ubytovali... boli sme sa prejsť po uliciach v okolí, kuknúť kde sa nachádza McDonald :D... kde bola reálna šanca, že tam bude free wifi - plus nejaké to "jedlo" takto nejako sa tiahol ten deň, že keď sme došli na izbu o 17:00 tak ako sme si ľahli do postele, tak sme sa aj zobudili o 02:00 a potom až o 06:30 no tak nejak nás to zmohlo, ale to je asi normálne ... :D....

Nedeľa 23.09.2012 - o 07:00 raňajky, tie nás ako tak postavili na nohy, išli sme si vybaviť mobilné tel. číslo ktoré sme nejakým zázrakom vybavili - ( nakoľko to sme ešte nespomenuli, že angličtina tunajších KIWÁKOV je hrozná, rozumieť im každé piate slovo :D... takže aj s našimi úžasnými super schopnosťami to nejako zvládame :D... ) snáď si zvykneme na tu hltavú angličtinu a potom budeme určite doma použitelní :D.... tak, ako náhle sme mali tel. číslo, sme skontaktovali jeden kontakt - Janka Wade - super osoba zo Slovenka s veľmi peknou rodinkou traja chlapci plus bohový manžel vtipálek, ktorý nam porozprával niečo o Aucklande, jachtingu, ragby a podobne... samozrejme na nás najskor vybafol kiwáckou angličtinou ale, Janka pohotovo reagovala "sloooowly" !!! no a hneď to bolo o inom :)... prišiel aj jej kamarát David z Česka, ktorý tu tiež žije už 6 rokov a domov len na návštevu. Tak sme sa dozvedeli pár užitočných informácií, ktoré sme si vzali k srdcu. No nič sme neobedovali a nejedli s týmto sme sa vrátili o 17:30 na izbu a o 18:00 sme boli tuhí až do 02:00 hod. potom do 04:00 a nakoniec znova do 06:30 hod.

Pondelok 24.09.2012 - 7:00 raňajky, stretli sme sa s dvoma slovenkami prehodili pár slov a hotovo :D...O 10:00 sme mali štvorhodinový meeting v agentúre kde sme sa dozvedeli čo to o NZ. Kde si hľadať prácu, ako si prenajať alebo kúpiť auto, ako na bankový účet, IRD daňové číslo a kopec iných vecí ( hlava na prasknutie ) meeting skončil o 14:30 no lenže do 16:00 sme mali byť na novom ubytovaní na Bond Street čo je asi 3km, OK nič to nie je pokiaľ nemáte ruksak a za sebou kabelu s 20kg :D.. na ubytko sme došli v čas (presnejšie 15:55).  Odložili sme si bagle a išli sa porozhliadnuť po okolí s jasným zámerom sa niekde najesť... tak sme skočili do najbližšej reštaurácie kde obsluhovali indovia .. dali sme si každý jednu pizzu bola celkom slušná a stála iba 24 dolárov :D.... kurz je cca 0,61 ak by to niekoho zaujímalo. ( len tak okrajovo je tu naozaj dosť draho, hold, vysoký životný štandart si vyžaduje aj primerané ceny ).

Poznámka: k pocitom, ktoré sme cítili v deň príletu a aj v tento deň :D

- už ste si chceli niekedy podrezať žili, alebo sa obesiť?...( pištol sme po ruke nemali ) - taký pocit bezmocnosti a menejcennosti sme v živote necítili, to sa asi nedá opísať pokiaľ sa fakt človek neocitne v niečom podobnom... sám so sebou niekde, kde?..na predmestí Auckladndu v Indskom ghette 18 000 km od maminky :D...

PS: pokuľ ste si všimli niečo nezvičajné a nechlapčenské tak je to v poriadku... týmto pozdravujeme Tomáša Halčina za to že sme mohli spoznať dve úžastné spoločníčky ktoré celý čas mlčia a sprevádzajú nás cestou po Zélande :)... ale naozaj iba sprevádzajú ;)

No keďže nechceme aby to vyznelo negativisticky tak dúfajme, že sa nám to podarí vyvrátiť nasledujúcim príspevkom :)

6.) PRÍLET

Po prílete do Aucklandu išlo všetko hladko až kým sme neprišli na rad v pasovej kontrole. Tu nastal menší problém kde sa nás začala teta vypytovať odkiaľ sme čo tu chceme ako sme sa dostali na letisko do Viedne, kde chceme pracovať a či máme spiatočnú letenku, koho tu poznáme a tak ďalej :D... Treba poznamenať, že sme boli jediní dvaja z celého letu ktorých kontrolovali...No našťastie nás nechali ísť a už ďalšia BIO kontrola batožiny prebehla úplne hladko... 

Tak a čo teraz..ostali sme na letisku v neznámom svete, tak mali sme od agentúry poukazy na cestu autobusom do cieľovej destinácie Queen Street čo je centrum Aucklandu hneď pod Sky tower... toto je sky tower:

Čo sa dialo potom a čo sme cítili – v ďalšom príspevku.... :)

5.) LET

Zdravíme vás všetkých, tu je náš prvý prśpevok po prílete do Auckladnu... trošku neskoro ale predsa J...tak začneme pekne po porade:

Let 18:40 z Viedne do Zurichu zmeškaný na 19:10 to už bolo v poriadku a s takýmto meškaním cez Seoul až sem do Aucklandu.

1.    let z Viedne do Zurichu   v pohode za dve hodinky a bez akýchkoľvek problémov

 2.    let z Zurichu do Seoulu, no čakalo nás okolo 11 hodín letu, nevedeli sme čo môžeme čakať ale v skratke to bolo úplne bez problémov. Keď že sme išli spoločnosťou Korea Air tak bolo plné lietadlo koreičanov a dokonca sme stretli aj starší slovenský pár cestujúci za synom ktorý tu žije a je ženatý ... počas letu sme  dostali napapať, viď foto - večeru a potom pred pristávaním zase raňajky alebo niečo tomu podobné :D...stále tam fúkala klíma a bolo strašne zima

letušky boli fajn tiež šikmooké, ale nevadí boli milé a keď človek niečo potreboval tak dostal, či to bolo niečo na pitie alebo na jedenie, v lietadle sme mali na výber niekoľko filmov vrátane tých najnovších noviniek aj kopec hudby a hier a každý si mohol pozerať na tej svojej obrazovke čo chcel + radar kde sme mali presný prehľad o tom kde sa práve nachádzame v akej výške a akou rýchlosťou letíme

3.    let zo Seoulu do Aucklandu bol v podstate rovnaký ako ten predošlý len s tým, že sme mali o niečo viac turbulencií, nič hrozné až na jednu takú kde nás trošku viac hodilo heh... No ale už sme mali toho sedenia plné zuby po 24 hodinách letu

Čo sa týka medziletových kontrol tak prebehli celkom hladko, len v Zurichu prešacovali Adama a pohmatali mu trošku slabiny bo neprešiel cez skener :D....nerobili ináč žiadne iné problémy