37.) COROMANDEL 1.časť

Sobota 16.03.2013, pokračovanie...

V tento deň po tom, ako sme upli posledny príspevok sme odovzdali ubytovanie a dostali späť nejaké peniaze so zálohy.  Pofotili sme si ešte na pamiatku našu izbu. Batožinu sme mali od rána pripravenú v Tribece kam ju Adam ráno zaniesol. Tá ostala celý deň v pivnici reštaurácie. Potom ako sme zamkli izbu, posledný krát sa pozreli na ubytovňu, prešli na križovatku a tam sa rozišli, tak ako nespočetne veľa krát počas tých šiestich mesiacov. Dano smer Sal Rose na poslednú šichtu a Adam rovnako do Tribeci. Posledná cesta do práce bola pre každého z nás veľmi silným momentom. Cítili sme sa ako by sme opúšťali svoj domov. Pritom sme ale boli vyrovnaní plní vedomia toho, že to určite nie je posledný krát no i tak nejaká ta slza padla... Dano pracoval cca do 22:00 rozlúčil sa s prítomnými kolegami dostal na cestu kus tiramisu a vybral sa smer Newmarket do Tribeci. Cestou sa zastavil ešte pri večernom Auckland Domain pretože mal čas, pokiaľ Adam neskončil v práci. Toto miesto má obrovské čaro, ako sme už niekoľko krát spomenuli a navyše sa nachádzalo asi 300m od Tribeci. Adam pracoval do 23:00. Bol to večer kde ešte zaškoľoval nového umývača riadov, pretože ten bol absolútne neschopný. Nakoniec sa tiež rozlúčil s kolegami. Tieto rozlúčky mal každý z nás svojské a taktiež na nás zanechali silný dojem... Tak teda okolo 23:30 sme si naložili naše kabele na korbu Markovej Toyoty hilux spolu s niekoľkými basami piva motorovou pílou a iným náčiním. To bolo všetko v pohode až na to keby sa neschyľovalo v tú noc na dážď. Kabele ničím nezakryté, šak čo.... Naskočili sme do auta a Mark zadrel, „ook, bie bie Auckladn“ táto veta nám dodnes rezonuje v ušiach...

Pocity? Pocity z celého tohto dňa sa asi nedajú ani opísať. Sedíte v izbe, vidíte zbalené kabele. Stojíte na tom balkóne, ako každý deň s výhľadom na centrum a dominantu Sky tower. Pred očami všetko to čo ste za ten čas prežili na tých miestach. Bolo to naozaj tak ako by sme sa lúčili so svojim domovom a to sme tak necítili ani v SR. Tá ubytovňa a tá izba bolo všetko! Keď sme boli niekde v meste, hľadali si prácu, vracali sa s výletov tak to bolo tam. Teraz potom všetkom iba s dvoma kabelami a ruksakmi, tak ako keď sme sem prišli. Bezdomovci na pol dňa dúfajúci nech sa niečo nevysere. A ešte to, že to čo sme opúšťali sme si vybudovali úplne sami bez žiadnej pomoci len s našími schopnosťami spoľahnutí jeden na druhého a sám na seba. Od pádov a facky cez úspech v práci a ľudí ktorých sme mali možnosť spoznať a tí vás potom objímajú, keď sa s nimi lúčite. A hovoria vám, aby ste neodchádzali a že neexistuje, aby sme sa už nevideli. Potom zrazu stojíte v noci pri aute kde na korbe máte naložený celý svoj majetok a idete ani neviete kam s človekom ktorého vlastne ani nepoznáte a neviete absolútne nič, ubytovanie, práca, pláca, nič... neopísateľné pocity...

Cesta na Coromandel:

Sedíme v aute. Po chvíľke ticha nastala prvá otázka. „Mark, ty bývaš tu v Aucklande,, alebo na Coromandeli?“, odpoveď, „Takto, ja mám tu v Aucklande tri domy a bývam kúsok odtiaľto. Potom mám reštauráciu Tribecu, dve farmy kúsok od Aucklandu, jednu s kravami a tu druhú na pestovanie zeleniny a na Coromandeli mám ďalšie 4 domy a HOTTIES Shop kde budete pracovať.“ No a toto bol len začiatok. Debata trvala celú cestu až do nového bydliska cca 2 hodiny. Prebrali sme naozaj všetko. Mark sa nám trocha otvoril a začal rozprávať o sebe a svojom živote, tak na okraj má 57 rokov, narodil sa v USA, Pensilvania a korene má na Ukraine. Svoj prvý milión dolárov zarobil keď mal 19 rokov a svojich 10 mega keď mal 27. Je to naspídovaný maniak plný energie a čistý businisman v tom pravom slova zmysle... Po ceste sme rozprávali ešte o situácií v Európe. Keď sme sa ho opýtali či bol niekedy v EU tak povedal že áno, ale že tu východnú nemusí, kôly ľudom, že tí su stále zamračení, unudení bez nálady bez úsmevu v tváry a známok z radosti života. Radšej má krajiny, ako Španielsko, Francúúzko, Taliansko, Grécko kde sú ľudia uvoľnenejší. Ďalej o Slovensku. (Toto sú vždy zaujímavé rozhovory, keď sa vás niekto spýta na krajinu odkiaľl pochádzate a máte povedať niečo o nej, a ak sa človek zamyslí, tak vie povedať akurát to, že je tam krásna prírodaa má tam celú svoju roinu...). Ďalej sme pokecali niečo o nás o rodine a podobne. Tým, že sme cestovali v noci tak sme nemali poňatia kam to vlastne ideme. Po dlhej ceste v tme sme zastavili v tmavej ulici a vliezli do nejakého dvora. Mark išiel prvý, z pod kochlíka vytiahol kľúč, otvoril dvere a rozsvietil svetlo. No a my sme vošli dnu. Rozhliadi sme sa vôkol seba a povedali si: „mmm dobre, tak ďakujeme ti Mark“, on na to:  „good?“ „Áno super.“ „Tak dobrú noc, zajtra sa vidíme a idete pracovať...“ Odyšiel my sme sa nejako upokojili a zaľahli do postele...

Coromandel (ÚVOD):

Poloha: Coromandel peninsula, mesto Hahei

Pracovisko: HOTTIES shop, Hotwater  beach – 9km južne od Hahei

FB: hotties, coromandel

Je čas začať rozprávať o novej etape nášho pôsobenia tu na NZ.

Bývanie. Prerobená garáž na bývanie so sklenými šúpacími dverami na malú letnú terasku s umelým stolom a provizórnym ohniskom. Vo vnútri, žiadna priečka nič, samozrejme tá jedna ktorá oddeľovala kúpeľňu s WC tam bola. No všetko ostatné bolo v jednom, obývačka, spálňa, kuchyňa. Boli tam dve postele, jedná manželská a jedná provizórna na ktorej ak by sa človek prevalil na opačný bok, tak sa prepadne na podlahu a doláme sa. Túto posteľ sme zavrhli a uchýlili sa spoločne na tú manželskú. Všetko ostatné čo sa týka vybavenia bolo úplne super, malá chladnička, elektrická platnička na varenie, toaster, mikrovonka, rychlovarná kanvica, riady, príbory proste všetko. Jedinou takou chybičkou krásy boli nezvaní hostia s ktorými sme denne bojovali. ( šváby veľké ako palec, mravce, pavúky, komáre, cvrčky, muchy, modlivky....)

Hahei

hlavná ulica v Hahei

naša garáž

pláž v Hahei

Okolie a mestečko Hahei, ak sa to dá mestečkom nazvať. Je to miesto kde je kopec rodinných domov. Skoro každý dom ale slúži na prenájom pre turistov. Stálich obyvateľov tu veľa nie je a ak na niekoho narazíte tak úsmev vidíte už so 100m a keď prechádzate okolo seba tak vás milo pozdravia. Prostredie je krásne je to vidiek, samí les, farmy, pasienky a krásna pláž 500m od domu. Každý večer pri sedení na terase s pivkom sme sa započúvali do šumu mora. Ďalej v celom mestečku je jeden obchod, kde majú všetko od rybárskeho vybavenia cez drogériu, hobby, potraviny po alkohol, DVD filmy, proste z každého rožku trošku. Obchod samozrejme predražený a keby sme tam mali nakupovať tak sme za chvíľu na mizine. Tu sa nám potvrdilo to, ako sme niekoľko krát počuli, že je Auckland a potom Nový Zéland. Toto je pravda! Nedá sa to s ničím porovnať. Najbližšie normálne mestečko, kde je aj supermarket je Whitianga vzdialená 30 km.

HOTTIES

Nedeľa 17.03.2013. Mark nás vyzdvihol okolo 13:30. V ten deň bolo pod mrakom a boli nejaké zrážky. Už po ceste tam nám pomaly padali sánky. Cesta cez krajinu dobytkka, a pohľadom na oceán. Po príchode na miesto znova. Ani ne 100m krásna pláž Hotewater bech. A na koniec samotný shop. Mark predtým hovoril, že to bude iba fish and chips, káva a cocacola. Človek si pod týmto predstavil niečo na spôsob malého stánku s rozmerom 5x5m a jedlo s polotovarov. Bam facka. Je to veľké obrovské, s niekoľkými chladničkami plných nápojov, aj piva, mrazáky plné nanukov, chladiaci pult so studenou kuchyňou sendvice, rolky, bagety, koláče, šaláty – všetko hand made. Ponuka ale 10 druhov káv short black, long black, flat white, late, capucino, mokacino, horúca čokoláda,...5 druhov čajov. Kuchyňa 3 druhy rýb robené na 2 spôsoby ( prírodno a vysmážané v pivovom cestíčku ), 3 druhy hranoliek, beef burger, fish burger, fish taco, kalamáre, mušle, krevety plus k tomu raňajkové menu, predaj nakladanej zmrzliny proste všetko fest obchod na pláži.

Pláž Hotwater

Táto pláž sa tak volá preto lebo v jednej jej časti vyvierajú termálne pramene. Vždy keď je odliv tak sa tam nahrnú ľudia a začnú kopať jamy do piesku. Vykopú si kvázi veľkú vaňu a tam relaxujú. Táto voda je dokonca tak horúca že si tam človek dokáže uvariť aj vajce na tvrdo ... Pláž ďalej ponúka veľké vlny na surfovanie takže aj táto komunita ľudí tvorí veľlkô časť záazníkov. Na kúpanie nieje moc dobrá pretože sú tu silné prúdy a ani neviete ste na šírom oceáne a neni šance sa vrátiť säť. Je to veľmi vychytené miesto a obchodu sa teda počas letnej sezóny veľmi dobre darilo ako sme sa dozvedeli.

Po dlhej dobe kedy sme sa tu zabývali našli si cestičky ako s internetom a nakupovaním vám konečne prinášame príspevok. Toto je prvá časť so všeobecnými informáciami. Tá druhá bude venovaná zážitkom, situáciam a bližším informáciam o našej práci...a samozrejme aj viacej fotiek ;)