3.) REALIZOVANIE MYŠLIENKY

Celá myšlienka po „nevydarenom“ Anglicku nabrala obrátky v septembri 2011 v jednej kaviarni, keď sme sa rozprávali o práci a veciach, ktoré sú naokolo. Asi po pol hodine sme si uvedomili, že celý čas len nadávame a sťažujeme sa na nespokojný život. Vtedy sme si povedali, že sťažovanie a „hádanie sa“ o to, kto to má horšie nemá naozaj žiadny zmysel.
Možno to bude znieť ako klišé, no keď je človek s niečím nespokojný, tak by sa to mal snažiť zmeniť! Život je krátky na sťažovanie sa a vytváranie si negatívnej energie.

My sme si to vtedy uvedomili, začali sme sa rozprávať, aké by asi bolo utiecť niekam ďaleko od všetkého čo nás sralo(tento výraz bol potrebný :) ). Ako prvá nás napadla pláž v Mexiku s Coronou v ruke :D

Je to síce naivné, no toto bol náš prvotný impulz. Po pár dňoch písania si mailov ako by nám bolo v Mexiku dobre sme začali rozmýšľať o niečo reálnejšie :). V Európe sme ostať nechceli.

Tak, čo iné nás mohlo napadnúť, ako USA?!. Americký sen, veľké mestá, drahé autá, slnečná Kalifornia, striptízové kluby :D a tak podobne...O USA sme mali aj informácie od pána businessmana J Dana F., ktorý tam rok žil a pracoval a taktiež aj od pána Bc. Daniela Soboliča ( áno Danov tatko :D ), ktorý tam chodí na pracovné cesty a sem tam na nejaký ten zápas NHL :D Obidvaja hovorili, že to treba vidieť a zažiť.

Po tomto impulze sme začali hľadať možnosti. Nerozmýšľali sme nad tým či sa vyskytnú problémy pri vybavovaní víz, či nám víza udelia, či to nebudú zbytočne vyhodené peniaze, či sa nám podarí niekam dostať, či budeme mať financie, či si tam nájdeme prácu, či neprídeme za 2 týždne domov a podobne(negatívnych dôvodov, kvôli ktorým by sa nám tam nepodarilo dostať by sa dalo nájsť milión). Jediné čo sme chceli bolo vycestovať a za tým sme si išli!

Prečítali sme množstvo internetových stránok, zistili sme, že do USA je veľmi náročné získať pracovné víza, ak človek nie je študent, alebo nemá podpísanú pracovnú zmluvu s americkou firmou. Po zistení týchto informácií sme zostali sklamaní, no nevzdali sme sa, hľadali sme iné možnosti.

Ďalšou destináciou, ktorá spĺňala naše predstavy (pláž + Corona v ruke), „Austrália“ J. Samozrejme  až pokým sme zistili, koľko stojí školné, aké musí byť finančné krytie na účte a pod. Na to sme mi priemerní Slováci :D financie nemali.

Počet destinácií sa teda postupne znižoval. Dospeli sme k názoru, že pláže a Corony sa musíme vzdaťL Výsledkom tohto zistenia bola Aljaška. Krásna hornatá krajina, teploty pod nulou, 12 hodinový pracovný čas v továrni na spracovanie rýb. V ponuke od (radšej nemenovanej, a už radšej nikdy videnej) agentúry sme sa dozvedeli, že do tejto destinácie je potrebné si so sebou vziať napr. izolačnú pásku a hrubé ponožky. Taktiež tam bolo písané, že oblek do mraziarenských skladov v ktorých je teplota hlboko pod nulou dostaneme v cene programu. NAPARÁDU! Rozhodnutie – „ideme!“ ( kašľať na všetky tie podmienky a vôňu rýb, veď ide o skúsenosti, zážitky, zárobok a tak ďalej :D), no nakoniec sme zistili, že je to zase program len pre študentov. Smola, opäť vycestovanie nevyšlo. A to sme boli naozaj nabudení do toho ísť. :D

Ako posledná destinácia nám napadla Kanada. Kvóta pracovných víz (working holiday) bola 330 ľudí, čo sa nám nezdalo málo. Program nebol ešte otvorený a my už sme mali vyplnenú žiadosť o víza! Bohužiaľ, program sa spustil, my sme o tom nevedeli a keď už sme si chceli začať vybavovať ostatné papierovačky – fotografie, výpisy z registru trestov, zdravotná prehliadka a pod. tak už bola kvóta naplnená. 330 miest zmizlo za 3 dni.

Táto skúsenosť nás obidvoch veľmi zamrzela. Mali sme pocit, že nám to asi nie je súdené. Prešlo pár dní, rozdýchali sme to a povedali sme si, že to skúsime budúci rok.

Asi za týždeň, čo sme sa dozvedeli o naplnení kvóty, som bol s maminkou na obede. Povedala mi : „ venovali ste tomu veľa času a úsilia, určite sa to niekde odrazí .“

Tieto slová nám dodali vieru a silu!

Asi za mesiac sme išli na chatu. Bavili sme sa tam perfektne ako vždy,  prišiel rozhovor aj za zahraničie. Rozprávali sme sa o tom, čo bude ďalej, čo preto ešte máme spraviť, aby sme sa niekam dostali. Adam vtedy povedal ( sám tomu neveriac ), že by mali otvárať pre Slovákov pracovné víza na Nový Zéland. Ani jeden sme tomu teda  nevenovali moc pozornosť, lebo sme mali v sebe viac alkoholu ako bolo treba a stále sme mali plné hlavy, neúspechu z Kanady.

Z ničoho nič sa za pár dní všetko zmenilo a otočilo o 180 stupňov. Že by sa niečo niekde odrazilo?! J

2.) ZRODILA SA MYŠLIENKA

No, tak tu je ďalší sľubovaný príspevok.

Hneď na začiatok len podotýkame, že ide o naše pocity a vnímanie toho ako to funguje, a čo je našim „hnacím motorom“.

Obaja sme mali  svoj vlastný pohľad na život a vlastné predstavy o budúcnosti.  Náš prvý spoločný impulz nastal na strednej škole v treťom ročníku. Keďže sme sa už navzájom poznali trocha lepšie, tak sme sa rozprávali o vážnejších veciach, ako je napr. život, budúcnosť a pod.  Naša prvá myšlienka bola ísť do Anglicka – super zážitok, možnosť zarobiť si nejaké peniaze, zdokonaliť sa v cudzom jazyku...Anglicko zostalo iba pri rečiach a to hneď z viacerých dôvodov – boli sme mladí, jedinou starosťou bola povinná školská dochádzka, nevedeli sme poriadne ako funguje „naozajstný život“ a v neposlednom rade sme v triede na strednej škole s pár ľuďmi vytvorili naozaj dobrú partiu. Žili sme si bezstarostný život plný robenia nehoráznych blbostí, zábavy, diskoték, booomovania a proste všetkých tých vecí, ktoré k tomu v tej dobe patrili (niekedy, výnimočne aj alkohol v tom najmiernejšom množstve :D – Adam Vás všetkých pozdravuje)!
Čas „pomaly“ plynul, škola skončila, pár ľudí, asi tých nesprávnych sa odmlčalo alebo v tom horšom prípade rovno spálilo mostyL. Tak to bohužiaľ chodí.
Najdôležitejšie bolo, že my dvaja sme ostali v kontakte(ešte s pár ďalšími ľuďmi) – dodržali sme to, o čom sme sa veľa krát rozprávali . Samozrejme každý z nás začal žiť vlastný život. Už to neboli diskotéky, ale práca na plný úväzok + škola.

Pri nespočetných stretnutiach pri pive a spoločných dovolenkách sme preberali naše životy. Hľadali sme spolu ten význam, cestu alebo smer akým ísť. Rozoberali to, ako to tu funguje a kde to vlastne žijeme. Čo za divných  ľudí je okolo nás ( samozrejme nie tí najbližší ). Tie krásne slovenské vlastnosti ako závisť, arogantnosť, nadradenosť, falošnosť, karierizmus,  dokazovanie si ega pomocou nezmyselných vecí boli všade kam sme sa pozreli. Nehovoriac o politickej a sociálnej situácii. (dostatočne veľká motivácia pre to čo robíme)

Obidvaja sme mali práve preto v sebe potrebu a hlavne odhodlanie spraviť niečo s našimi životmi. Neboli sme spokojní s vyššie uvedenými a ďalšími rôznymi vecami naokolo, či to už niekto rešpektuje a chápe alebo nie.

Otvorili sme si oči, poobzerali sa okolo a povedali si, „stačilo“, musíme spraviť maximum preto, aby sme nedopadli tak, ako nechceme.

Najdôležitejšie pre nás je to, aby sme sa dokázali bez obáv pozrieť do zrkadla, boli sami so sebou a s našimi rozhodnutiami spokojní a vyrovnaní (čo momentálne sme)!

! ! ! OBAJA SI VEĽMI DOBRE UVEDOMUJEME, ŽE VŠADE NA SVETE SÚ ĽUDIA DOBRÍ AJ ZLÍ A V ŽIADNOM PRÍPADE NEDÁVAME VŠETKÝCH SLOVÁKOV NA JEDNU KOPU ! ! !

1.) PREDSLOV

Ahojte, Dano a Adam zdravia všetkých ľudí ktorí čítajú tento blog.

V prvom rade rodinu a najbližších, ktorým sa dostala správa o tom, že sa niečo deje ako prvá.

Áno ako ste si všetci prečítali v nadpise, ide o blog v ktorom budeme písať o Novom Zélande.

Našou snahou pri písaní bude priniesť čo najviac postrehov, zážitkov, skúseností, fotiek, videí a osobných pocitov z toho, prečo sme sa rozhodli odísť zo Slovenska. Čo sme preto museli obetovať a hlavne o tom, ako sa nám darí prežiť v krajne vzdialenej 18 000 km od našich domovov a všetkého čo máme.

Dúfame, že sa vám bude náš blog dobre čítať a každý z vás si v ňom nájde niečo, čo by ho mohlo informovať, inšpirovať, pobaviť, usmerniť, motivovať, alebo hoci čo iné, ( môžete aj závidieť ak chcete :D )

Ani jeden z nás netuší, ako možno naša životná cesta a skúsenosť dopadne – to je práve na tom to najkrajšie a najlepšie ! Až teraz máme pocit, že sme naozaj začali žiť život ! ( Tí ktorí nás poznajú lepšie, pochopia )

Týmto v predslove od nás všetko, najbližší príspevok „ZRODILA SA MYŠLIENKA“, kde sa dočítate práve to ako sa zrodila myšlienka vôbec niekam vycestovať preč do zahraničia a ako sme sa dopracovali práve k Novému Zélandu.

Tak sledujte a čítajte, lebo čo? .... „NIKDY NEVIEŠ ČO SA STANE V RAJI“ :D

PS: Právo na chyby v textoch, vulgárne a expresívne slová vyhradené !

Nejdeme sa tu hrať na žiadnych slovenských jazykovedcov, na to nie je čas :D

Adam – ja osobne som samozrejme zástanca starého dobrého pravidla:

„Píš jak počuješ!“

Ďakujeme

Adam a Dano